Ako sa postupom času konečný cieľ NWO blíži k realite, autori a investigátori, ktorí sú podozriví z odhaľovania tajných spolkov mávajú často problémy, ak chcú priniesť určité informácie na verejnosť. Hlavné vydavateľstvá odmietajú publikovať ich správy a veľakrát nazývajú autorov konšpirátormi.
Obyčajný človek, ktorý je denne zahltený bežnými správami sa na diskusie o tajomných spoločnostiach pozerá s vyjavením. Nedokáže pochopiť, že tieto informácie sa neobjavujú v hlavných večerných správach.
Účelom masmédií nie je hovoriť ako sa veci dejú v skutočnosti, ale podať to tak, ako si majitelia masmédií želajú, aby to bolo podané. Týmto sa stráca spojitosť s realitou.
Napr. v roku 1982 väčšinu masmédií v USA kontrolovalo asi 90 spoločností. V roku 1990 sa ich počet zmenšil na 23 a v roku 1997 na 10. No a koľko ich môže byť v súčasnosti, môžme hádať, ale určite ich bude asi menej ako 10.
Ďalej málokto si uvedomuje, že veľké banky obvykle kontrolované členmi tajných spolkov vlastnia signifikantný počet akcií v mediálnych spoločnostiach. Tzn., že majú aj silný vplyv na spôsob, čo a ako médiá vypúšťajú do éteru. Cestou takejto politiky si elity riadia a formujú štát takým spôsobom, akým sa im jednoducho hodí resp. z ktorého majú benefit. Realita alebo reálne dianie je mnohokrát zmanipulované spôsobom, aby výsledný efekt podporoval a hájil záujmy elity.
Naviac v rámci toku informácií existujú kritické pozície, kde jedna osoba rozhoduje, ktoré správy budú uvoľnené do medzinárodného prostredia. Je dôležité rozumieť, že skutočná kontrola nad masmédiami nie je kontrola nad tisíckami editorov, reportérov, ale kontrola nad distribúciou informácií. A práve tam má elita nasadených svojich ľudí.
zdroj: http://www.g-vision.sk/dual/behind/tajomne-vlady-9/
16.7.2009
Žádné komentáře:
Okomentovat