Gréci zatkli kapitána lode s pomocou pre Gazu

Kapitán lode čelí obvineniam z pokusu o opustenie prístavu bez povolenia a z ohrozovania životov pasažierov lode.

JERUZALEM. Grécke úrady dnes oznámili, že zatkli kapitána lode, ktorá sa chcela v rámci flotily s humanitárnou pomocou vydať na plavbu do palestínskeho pásma Gazy.

Meno 60-ročného kapitána nezverejnili. Zadržiavajú ho na hlavnom štábe polície v meste Pireus, kde zostane až do pondelkového súdneho pojednávania.

Grécka pobrežná stráž uviedla, že kapitán lode "Audacity of Hope" čelí obvineniam z pokusu o opustenie prístavu bez povolenia a z ohrozovania životov pasažierov lode, ktoré je zločinom.

Na Audacity of Hope sa plavilo 36 pasažierov, štyria členovia posádky a desiatka novinárov. Piatkový nočný pokus vyplávať z prístavu Perama pri Aténach prekazila pobrežná stráž.

Aktivisti z viacerých štátov sa týždeň pripravujú z viacerých stredomorských prístavov vyplávať do pásma Gazy. Grécka vláda im v piatok zakázala opustiť prístavy s odôvodnením, že Izrael vstup lodí do oblasti zakázal.

Hovorca aktivistov postup Grécka kritizoval a označil ho za porušenie námorného práva.
Izrael popiera, že poškodil lode smerujúce do Gazy

Izrael odmietol dnes obvinenia, že zámerne poškodil lode, ktoré sa chcú pokúsiť prelomiť námornú blokádu pásma Gazy. Aktivisti obviňujú Izrael zo sabotáže a poškodenia dvoch lodí s humanitárnou pomocou, zakotvených v Turecku a Grécku.

Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Jigal Palmor vyhlásil, že obvinenia zo sabotáže sú "smiešne" a nazval ich "smutnými konšpiračnými teóriami."

"Organizátori neurobili vôbec nič, aby dokázali, že došlo k sabotáži. Vec ani neoznámili polícii. Žijú v bondovke," citoval Palmora spravodajský server Ynet.

Izrael tvrdí, že blokádu zaviedol v roku 2007, aby zabránil dodávkam zbraní islamskému militantnému hnutiu Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy. Aktivisti blokádu prirovnávajú k forme väznenia Palestínčanov.

Vlani zahynulo deväť aktivistov pri zásahu izraelského komanda proti tureckej lodi z podobnej flotily.

Správu priniesli agentúry AP a DPA.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5963093/greci-zatkli-kapitana-lode-s-pomocou-pre-gazu.html#ixzz1R1xQ7JCR

SIONMAFIA

SIONMAFIA VYSTRAŠILA TRIO ODVÁŽLIVCOV

„Žijeme vo zvláštnych časoch, keď mladí i starí sú vzdelávaní v klamstve a ten, kto sa odváži hovoriť pravdu, je nazývaný šialencom či bláznom.“
Platón (320 pred n.l.)



V raji trhovej slobody možno diskutovať, znevažovať, zosmiešňovať či urážať všetko a každého, až na jednu jedinú výnimku – a to sú vyvolení, nedotknuteľní a chránení zákonmi Chazari, už dlhšiu dobu vystupujúci ako potomkovia izraelských kmeňov, aškenázska vetva svetového židovstva. V múzeu moderného umenia v N(J)ew Yorku môžete sochu Panny Márie obhácať výkalmi, prípadne umiestniť na filmovom plagáte ukrižovaného Krista na vagínu alebo kresliť Mohameda ako chcete, či vyrábať primitíva z každého patriota, ale...skúste zosmiešniť rabína, Davidovu hviezdu, izraelskú zástavu či negatívne vlastnosti Žida, tradované po celom svete v rôznych komunitách pre ich štýl života a prístup ku gojimom(nežidom).

Keď niekto nesúhlasil s oficiálnymi, pomýlenými a vnucovanými dogmami bol v minulosti pohanom, potom kacírom, neskôr triednym nepriateľom či sovietskym špiónom a teraz je to fašista, rasista a čo je najhoršie, ako vypálené znamenie v stredoveku - antisemita a popierač holocaustu. Stačí len povedať slovíčko na adresu utláčaných, týraných a prenasledovaných Chazarov alias aškenázskych Židov(česť výnimkám ako sú antisionisti, ortodoxní judaisti odmietajúci genocídny štát alebo Židia so schopnosťou sebareflexie), ktorí sami teraz vo svojom štáte prenasledujú, utláčajú a likvidujú gojimov a vlastne svojich semitských bratov.

Nestačí im len ich vlastný štát, z milosti Británie a s podporou USA, kolónie ich mocnej lobby, ale radi by diktovali aj nehodným gojimom ako žiť a podľa akého scenára existovať. Ak na to niekto poukáže- je to najväčší vyvrheľ ľudstva, aj keby to bola tisíckrát pravda!!!

Objavilo sa nám na svetovej scéne pozoruhodné trio osobností, ktoré nezávisle na sebe skonštatovali fakty na adresu mocných Chazarov a už sionistická mafia, ako Veľký Brat kontrolujúci každé ústa a každú myseľ, vystrčila pazúry a zahriakla odvážlivcov. Škoda, nahnala im toľko strachu, aby odvolali aj bez upálenia.

Kto sú títo smelí zajkovia v chazarskom globálnom chotári, kde inšpektori politickej korektnosti sú schopní každého previnilca zodrať aj z kože? Bývalý člen predstavenstva Nemeckej centrálnej banky Thilo Sarrazin, eurokomisár z Belgicka Karl De Gucht a americký filmový režisér Oliver Stone. A máme tu finančníctvo, politiku a kultúru – a všade podobný názor na aktivity Chazarov alias stelesnenie vyvoleného národa spoza rieky Jordán.

Zdroj ... celý článek a video ... tv ina

reklama V Izraeli se vojáci připravují na konec světa. To nemá obdoby

Izraelští vojáci absolvují největší cvičení v dějinách země. Bezpečnostní složky by měly reagovat na konec světa.

Při pětidenní akci Turning point 3 bude Izrael čelit ostřelování, vlně sebevražedných atentátů, zemětřesení a epidemii, informuje o tom deník Haaretz. "Budeme zkoušet katastrofický scénář, při kterém bychom čelili souběžným útokům na Izrael na všech frontách a všemi způsoby," uvedl Šlomo Dror, mluvčí izraelského ministerstva obrany.

Důvod pro tak masivní cvičení je podle ministerstva obrany jasný - existuje reálná hrozba raketového útoku z okolních arabských zemí a Izrael musí být připraven. Plán operace proto počítá s ostřelováním ze Sýrie, Íránu, Libanonu i pásma Gazy.

Do krytů za tři minuty

V úterý se po celé zemi rozezní sirény. Pro civilisty to znamená, že se musí nejpozději do tří minut přesunout do krytů. "Nebojíme se zapojit celou populaci. Nemáme co skrývat, je naší povinností připravit domácí frontu a veřejnost na různé krizové scénáře," řekl k tomu zástupce ministra obrany Ehuda Baraka.

V pohotovostním režimu bude během cvičení kromě vojáků i vláda. Ministři budou na poradách diskutovat o možných reakcích na útoky.

Turning point 3 je v pořadí třetím izraelským vojenským cvičením od roku 2006, kdy proběhla Druhá libanonská válka. "Druhá libanonská válka odhalila, že domobrana není připravená na válku a pro občany bylo těžké přizpůsobit se této zvláštní situaci," vysvětlil mluvčí Dror.

Další cvičení chystají Izraelci na rok 2010.

zdroj: tn.cz/Mediafax/ora

Obama slíbil držet izraelské jaderné „tajemství“

Izraelské vedení si muselo kolektivně vydechnout úlevou poté, co se ukázalo, že izraelský jaderný arzenál, který je už léta veřejným tajemstvím, zůstane „tajemstvím“ i oficiálně dál.
V uplynulých týdnech se totiž rojily spekulace, že by Barack Obama v rámci svých diplomatických snah o řešení íránského jaderného programu nebo v souvislosti se svou vizí světového jaderného odzbrojení mohl sáhnout i na izraelské jaderné zbraně. Nejmenovaný vysoký izraelský diplomat ve Washingtonu však svou vládu ujistil: „Nic takového se nikdy nestalo a ani nestane,“ prohlásil s tím, že Bílý dům i za nynější administrativy bude pokračovat v politice „neptej se a nic neříkej“.
Náměstkyně ministra zahraničí USA Rose Gottemoellerová přitom počátkem května obsadila titulní stránky izraelských médií, když naznačila, že by Obamova vláda chtěla, aby se Izrael a další země připojily je smlouvě o nešíření jaderných zbraní. Nyní se však zdá, že izraelské tajné zbraně dál budou oficiálně neexistovat a proto se na ně nebudou vztahovat ani žádné mezinárodní smlouvy.

zdroj: http://www.czechfp.cz/site/?p=7326

tak neviem či snívam, alebo bdiem

Podľa Šin Bet teroristi využívajú Facebook k získavaniu utajovaných izraelských informácií.
Šabak Izraelská Všeobecná bezpečnostná služba (Šin Bet, Šabak, שב"כ) v pondelok varovala, že teroristi využívajú internetovú sociálnu sieť Facebook k vypočúvaniu a lákaniu Izraelcov a k zhromažďovaniu citlivých bezpečnostných informácií.
Služba údajne získala informácie o Izraelcoch na Facebooku, ktorí obdržali správy, so žiadosťou o utajované vojenské informácie výmenou za peniaze. Obdobné incidenty sa vraj odohrávajú aj v ďalších internetových sociálnych sieťach.
Služba rovnako varovala, že teroristi sa môžu pokúsiť uniesť občanov Izraela, ktorých vylákajú do cudziny pod zámienkou predania peňazí za informácie.
Bezpečnostné zdroje varovali, že teroristi môžu využiť súkromné osobné informácie, zverejnené na sociálnych sieťach – ako sú meno, adresa a telefónne číslo – aby Izraelcov lokalizovali ako v samotnom Izraeli, tak v zahraničí.
Podľa izraelských predstaviteľov sú teroristické skupiny veľmi aktívne na internete pri pátraní po izraelských weboch, ktoré môžu obsahovať citlivé bezpečnostné informácie.
Počas protiteroristickej operácie Liaté olovo začiatkom tohto roka využili palestínsky teroristi v psychologickej vojne SMS správy, ktoré zasielali na mobilné telefóny izraelských vojakov a civilistov, uvádza zdroj.

ako už mnoho krát zisťujem, že pribúda správ ktoré môj mozog jednoducho odmieta akceptovať. Buď sú teroristi nadľudia ktorí na základe mena, adresy a telefónneho čísla vedia vydedukovať, že práve táto osoba má citlivé bezpečnostné informácie a následne sú na jej osobu vedené teroristické útoky prostredníctvom sms, alebo má spomínané informácie k dispozícii každý občan Izraela. V každom prípade tu máme okrem hrozby možného druhého holokastu konečne aj niečo nové...len neviem či mám plakať, alebo sa smiať

Richard Falk: Prehral Izrael „vojnu legitimity“?

Prvýkrát od svojho založenia v roku 1948 je štát Izrael konfrontovaný s vážnymi obvineniami z vojnových zločinov zo strany svetovo uznávaných osobností. Sám generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, vždy opatrný ohľadom suverénnych štátov, najmä ak sú tie napojené na politiku najvplyvnejšieho člena na pôde OSN (USA), sa pripojil k žiadosti o vyšetrovanie a prípadné stíhanie. Je pravda, že útok spustený 27. decembra 2008 na pásmo Gazy sa od dovtedajších nasadení sily Izraelom líši. Jednak použitými zbraňami, jednak smrtiacou taktikou na bezbrannej populácii.
Pomer tisíc tristotridsať zabitých Palestínčanov oproti trinástim Izraelčanom (viacerí z nich z paľby z vlastných radov) je viac než sto ku jednej. Nerovnováha strát je taká veľká, že kým izraelská vláda a jej spojenci hovoria o „represálii“ a „práve Izraela na sebaobranu“, väčšine komentátorov sa prieči používať hoc aj termín „vojna“. Kritici sa neboja nahlas skloňovať slová ako „masaker“, „vojnové zločiny“ či „zločiny proti ľudskosti“.
Už v minulosti boli izraelské vojenské akcie obviňované z porušovania Charty OSN a odsudzovali ich najmä vlády arabských štátov. Ale viaceré krajiny aspoň uznali, že židovský štát používal silu v kontexte vojny. Obvinenia z vojnových zločinov pochádzali predovšetkým od dotknutých vlád a radikálnych hnutí. Tieto prvé ozbrojené konflikty sa v podstate viedli proti arabským susedom, ktorí upierali Izraelu právo na existenciu. Išlo o konflikty medzi štátmi a aj vojenská akcia z roku 1967, počas ktorej Izrael demonštroval vojenskú prevahu, sa podriaďovala rámcu medzinárodnej politiky. Dalo sa tvrdiť, že bola nelegálna, ale určite nie, že bola zločinná.
Veci sa začali meniť počas vojny v Libanone v roku 1982. Vtedajším casus belli bola implantácia Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP). Pamätáme si najmä výsledok tohto konfliktu so stovkami zmasakrovaných bezzbranných Palestínčanov v utečeneckých táboroch v Sabre a Chatile. Hoci boli tieto ukrutnosti dielom libanonských kresťanských milícií, izraelská spoluvina je potvrdená. Aj keď je to znepokojujúce, tento zločin sa mohol považovať za „chybu“ v rámci vojenskej akcie, ktorú Izrael ospravedlňoval neschopnosťou libanonskej vlády zabrániť využívaniu svojho územia nepriateľskými skupinami. Pokračovaním vojny v 1982 bola okupácia južného Libanonu a ako reakcia vznik Hizballáhu a ozbrojeného odporu, ktorý napokon viedol k zahanbujúcemu izraelskému ústupu v roku 2000.
Izraelská invázia a okupácia južného Libanonu z 1982 pripravili pôdu pre konflikt v roku 2006. Hizballáh nahradil OOP v roli označeného nepriateľa. Vojenská kampaň s cieľom zničiť šiítsku organizáciu sa nevyhnutne dotkla civilného obyvateľstva. Izrael nepoužil svoju sofistikovanú vojenskú technológiu na to, aby porazil nepriateľský štát, ale spoločnosť zbavenú rovnocenných prostriedkov na obranu, za čo si napokon vyslúžil množstvo kritiky.
Rovnako môžeme spochybniť správnosť výberu vojenského riešenia na naplnenie politických cieľov, vzhľadom na to, že Hizballáh vyšiel z vojny posilnený a že jedinými hmatateľnými výsledkami boli pošramotená reputácia izraelskej armády a devastácia južného Libanonu.
Útok na pásmo Gazy tieto otázky opäť nastolil. Potvrdil prechod od vojny medzi štátmi k zrážke medzi štátom a ozbrojeným hnutím a nahradil slovo „vojna“ slovom „zločin“. Izrael spravil všetko pre skreslenie tohto obrazu tým, že primäl médiá a diplomatov, aby sa zaoberali výlučne jednou otázkou medzinárodného práva – bolo či nebolo jeho použitie sily „neúmerné“? Lenže takto postavený problém zastiera podstatnú otázku: mal izraelský útok z právneho hľadiska skutočne „obranný“ charakter?
Vyšetrenie okolností, za ktorých sa útok udial, nás núti odpovedať negatívne. Dočasné prímerie medzi Izraelom a Hamasom, v platnosti od 19. júna 2008, pomohlo znížiť takmer na nulu násilie na „hranici“. Islamské hnutie viackrát ponúklo predĺžiť prímerie na dobu desať rokov. V rozhodujúcej miere nebolo narušené ostreľovaním raketami, ale izraelským leteckým útokom, ktorý 4. novembra 2008 zabil šesť palestínskych bojovníkov.
Inými slovami, Izrael nemal žiadny motív, ktorý by mu umožňoval spustiť vojenskú akciu v rámci legitímnej sebaobrany, keďže nebol napadnutý a existovali vierohodné diplomatické alternatívy, ktoré sa dali využiť (tak, ako to ukladá Charta OSN). Právna debata by sa teda nemala sústrediť na „neúmernosť“ útoku na pásmo Gazy – útok zjavne neúmerný bol – ale na to, či nebol zakázaný Chartou, nakoľko nešlo o sebeobranu, a teda či nehovoríme o zločine proti mieru, ktorý norimberský tribunál opísal ako „najvyšší“ zahrňujúci všetky ostatné.
V kontexte Gazy je ťažko rozlišovať medzi vojnou a zločinom, nakoľko ide o uzavretú, husto zaľudnenú zónu, kde sa nutne miešajú ozbrojení rebeli s civilným obyvateľstvom. Pokiaľ však izraelské útoky na pásmo Gazy a odveta Hamasu, najmä ostreľovanie raketami, presiahli hranice regulárneho boja, nemôžeme obe strany vnímať ako rovnako zodpovedné. Izrael spustil operáciu v pásme Gazy bez seriózneho právneho základu, pričom je zodpovedný za najväčšie škody a utrpenia spôsobené civilnému obyvateľstvu. Vojenský postup koncipovaný ako „potrestanie“ pásma Gazy bol už vo svojom princípe zločinný – porušil vojnové zákony a vyústil do zločinov proti ľudskosti.
Ale je tu aj ďalší prvok, ktorý posiľuje obvinenie z agresie. Blokáda, pod ktorou sa už 18 mesiacov v momente začatia izraelských útokov obyvatelia pásma Gazy nachádzali, sa rovnala ich hromadnému potrestaniu (a teda porušeniu článkov 33 a 55 Štvrtého ženevského dohovoru, ktorý určuje správanie sa okupujúcej mocnosti voči civilnému obyvateľstvu). Táto politika bola všeobecne odsúdená a odmietla sa ako zločin proti ľudskosti a závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Spôsobila vážne nedostatky vo výžive a psychické traumy medzi civilným obyvateľstvom, kvôli čomu bolo mimoriadne zraniteľné pri operácii „šok a des“, ktorá predstavovala izraelskú ofenzívu po súši, mori a vo vzduchu.
Túto zraniteľnosť počas prudkých útokov na úzke pásmo Gazy ešte cynicky zvýraznila nemožnosť civilného obyvateľstva nájsť útočisko. Iba dvesto manželkám cudzieho pôvodu bolo udelené povolenie opustiť územie, čo len dosvedčilo kriminálny charakter uzatvorenia detí, žien, starých ľudí, hendikepovaných a chorých do bombardovanej zóny, o etnickej diskriminácii už ani nehovoriac, nakoľko odísť mohli iba nepalestínske ženy. Po prvý raz v čase vojny sa obyvateľstvu odoprela aj možnosť stať sa utečencom.
Ďalšie zločiny sa udiali v teréne. Svedectvá, ktoré zozbierali ochrancovia ľudských práv, spomínajú streľbu na civilné terče, znemožnenie prechodu zdravotníckej pomoci ku zraneným Palestínčanom a blokovanie ambulancií. Objavili sa riadne zdokumentované sťažnosti, ktoré vyčíslili dvadsať prípadov, keď izraelskí vojaci strieľali na deti a ženy vztyčujúce biele vlajky. Ďalšie obvinenia sa týkajú používania fosforových bômb v obývaných zónach ako aj používania novej obzvlášť krutej zbrane, známej pod názvom DIME (Dense Inert Metal Explosive), ktorá vybuchuje takou silou, že trhá telá na kúsky.
Tieto podozrenia z vojnových zločinov sa môžu vyjasniť len na základe dôkladných vyšetrovaní, ktoré umožnia určiť, či je možné súdne prenasledovať ich páchateľov, tých, ktorí ich nariadili a izraelských politických predstaviteľov. V tomto kontexte bude potrebné preštudovať sťažnosti Izraela týkajúce sa ostreľovania civilných terčov raketami a proti bojovníkom Hamasu, ktorí mali použiť „ľudské štíty“.
Ale obvinenie z vojnových zločinov stojí na pevných základoch aj bez ďalších vyšetrovaní. Najzávažnejšie podnety sa týkajú blokády pásma Gazy, kriminálneho a neobranného charakteru samotného útoku a oficiálnej politiky (napríklad izolácie civilného obyvateľstva vo vojnovej zóne). Ešte pred tým, ako sa začne diskutovať o možných spôsoboch, ako prinútiť Hamas skladať účty, si obvinenia voči nemu vyžadujú viac vyšetrovania a právnej expertízy.
Bezprostredne sa vynárajú viaceré otázky. Stane sa debata o izraelských vojnových zločinoch čisto formálnou záležitosťou? Existuje šanca, že by sa obvinenia dostali do súdneho procesu, aby sa z nich vyvodili dôsledky? Aké právne mechanizmy použiť? V každom prípade sú obavy izraelskej vlády natoľko silné, že sa oficiálne angažovala do ochrany zodpovedných pred všetkými obvineniami z vojnových zločinov.
Asi najlogickejšie by bolo dovolať sa právomoci Medzinárodného trestného tribunálu (MTT) vytvoreného v roku 2002. Hoci bol prokurátor vyzvaný zvážiť túto možnost, je málo pravdepodobné, že by takáto žiadosť mala úspech: Izrael nie je signatárom zmluvy, Palestína nie je štát a nepodieľa sa na štatúte MTT – aspoň zatiaľ: palestínska autorita, tak trochu prekvapivo a neskoro, až po dočasnom prímerí z 19. januára, hľadala spôsob, ako sa pripojiť k zmluve z Ríma, ktorá zriaďuje MTT.
Aj keby sa jej kandidatúra akceptovala – čo je málo pravdepodobné – dátum pripojenia k zmluve by určite nedovolil začať právne úkony na predchádzajúce udalosti. Okrem toho je isté, že Izrael nebude spolupracovať s MTT, či už by to bolo na získanie dôkazov, predvedenie svedkov alebo podozrivých, čo by samo osebe stačilo na znemožnenie procedúry, aj keby sa všetky ostatné prekážky odstránili.
Druhou možnosťou by bolo preskúmať cestu, po ktorej sa vybrala Bezpečnostná rada OSN v 90. rokoch, keď ad hoc ustanovila medzinárodné trestné tribunály za účelom vysporiadania sa s vojnovými zločinmi spojenými s rozbitím bývalej Juhoslávie a s masakrami, ktoré sa udiali v Rwande v roku 1994. Túto perspektívu, zdá sa, blokujú Spojenými štáty americké a možno aj ostatní európski členovia disponujúci právom veta.
Teoreticky je možné, vzhľadom na svoje právomoci v oblasti ľudských práv a na to, že už v minulosti vytvorilo subsidiárne orgány (článok 22 z Charty), aby Valné zhromaždenie vykonávalo paralelnú autoritu. Ale hoci je podobný scenár už na stole, pomery síl na pôde OSN ho robia len ťažko priechodným. Tlak občianskej spoločnosti by veľmi pomohol, najmä ak Izrael pokračuje v blokáde pásma Gazy a odmieta odpovedať na mnohé výzvy, napríklad aj od amerického prezidenta Baracka Obamu, na otvorenie prechodov.
Ale ani takýto tribunál by nemohol fungovať bez vysokého stupňa spolupráce s vládou krajiny, ktorej predstavitelia a vojaci sú rovnako ako v prípade bývalej Juhoslávie a Rwandy, obvinení. Izraelská moc by však určite kládla prekážky aktivitám medzinárodnej inštancie poverenej vyšetriť jej vojnové zločiny.
Navzdory emóciám verejnej mienky, politická vôľa na stíhanie Izraela na medzinárodnej úrovni, či už na pôde OSN alebo mimo nej, chýba. Geopolitická realita je stavaná na logike „dvojakého metra“. Jedna vec je trestne stíhať Saddáma Hussajna či Slobodana Miloševiča, druhá vec je postaviť pred súd Georgea W. Busha alebo Ehuda Olmerta. Od čias norimberských procesov platí beztrestnosť pre tých, ktorí konajú v záujme mocných a neporazených štátov. A v blízkej budúcnosti týmto stavom zrejme nič neotrasie, čo značne zoslabuje dosah medzinárodného práva ako nástroja svetovej spravodlivosti.
V týchto podmienkach by najpresvedčivejšie opatrenie spočívalo v odvolaní sa na princíp „univerzálnej právomoci“ v kombinácii s oprávnením národných tribunálov na prenasledovanie určitých kategórií vojnových zločinov. Takáto legislatíva existuje pod rôznymi formami vo viac než tucte krajín zahrňujúc Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a USA. Navzdory politickému tlaku na vládu na zmenenie trestného práva tak, aby sa obdobný zámer nemohol uskutočniť za fyzickej neprítomnosti obžalovaných v Španielsku prijali žalobu voči viacerým vysokým dôstojníkom izraelskej armády.
Ide o ten istý postup, ktorý umožnil jednému zo španielskych súdov v roku 1998 obviniť bývalého čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. Po zatknutí vo Veľkej Británii napokon potvrdila väčšina sudcov Hornej komory parlamentu, teda najvyššieho súdu v krajine, povinnosť jeho vydania. Napriek tomu Pinochet nebol nikdy vydaný a do Čile sa vrátil s tým, že zdravotný stav mu neumožňoval znášať proces. Zomrel, keď už bolo v jeho krajine trestné konanie voči nemu zastavené.
Skrátka: vyšetrovať vojnové zločiny vykonané v pásme Gazy v rámci medzinárodných súdnych inštancií sa dá len ťažko predstaviť a na národnej úrovni je potrebné počítať s vonkajším tlakom, tak ako sme tomu boli svedkami pred rokom, keď nemecké tribunály odmietli začať trestné stíhanie proti bývalému americkému ministrovi obrany Donaldovi Rumsfeldovi kvôli mučeniu napriek jasným dôkazom ako aj istote, že v USA nebude stíhaný.
Okrem toho je výkon univerzálnej právomoci nevyspytateľný, keďže je v prípade žiadosti o vydanie závislý buď na spolupráci s vládami alebo na možnosti zatknutia podozrivého na území štátu, ktorý ho stíha. Ale aj napriek týmto obrovským prekážkam sa myšlienka univerzálnej právomoci zdá ako najsľubnejší prístup. Totiž aj bez formálneho obvinenia, už samotná hrozba jednotlivcovi podozrivému z vojnových zločinov sťažuje cestovanie a značne škodí politickej povesti dotknutej krajiny.
Samozrejme, teoreticky ostáva možné, že by izraelské tribunály začali trestné stíhanie aspoň proti činom jednotlivcov spáchaných na bojovom poli, ako je streľba na vzdávajúcich sa civilistov. Uznávané organizácie pre ochranu ľudských práv, ako napríklad izraelská Bet Tselem za týmto účelom zhromažďujú dôkazy a argumentujú, že izraelská iniciatíva by v tomto smere prevýšila medzinárodné výzvy na vyvodenie trestnej zodpovednosti. Aj keby iniciatíva nemala žiadne konkrétne dopady, prinajmenšom potvrdí ideu, že dané zločiny je potrebné stíhať na pôde iných inštancií.
Aj iniciatívy občianskej spoločnosti môžu viesť k vytvoreniu jedného či viacerých tribunálov s čisto symbolickou, ale nezanedbateľnou úlohou. Tribunály podobného druhu uzreli svetlo sveta počas vojny vo Vietname, keď matematik a filozof Bertrand Russell zostavil tzv. „Russellov tribunál“. Stály Tribunál národov so sídlom v Ríme odvtedy zorganizoval viac ako 20 zasadnutí o rôznych prípadoch, s ktorými sa ani OSN, ani žiadna vláda nikdy nebude zaoberať.
V roku 2005 sa v Istanbule konal svetový súd pre Irak, na ktorom bolo vypočutých päťdesiatštyri svedkov a zostavil sa ohromujúci vyšetrovací spis. Jeho porota na čele s indickou spisovateľkou Arundhati Royovou spísala Deklaráciu svedomia odsudzujúcu USA a Veľkú Britániu za inváziu a okupáciu Iraku a označila zodpovedné osoby z týchto krajín, voči ktorým je potrebné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Tento čin mal značný ohlas najmä na Blízkom východe. Západné médiá podobné podujatia napádajú alebo ignorujú, nakoľko ich hodnotia ako zaujaté a právne nezáväzné, pričom prehliadajú, že pri absencii oficiálnej procedúry vypĺňajú prázdno a predstavujú zaujímavú formu nenásilnej akcie proti vojne.
Zostáva nám nástojčivá otázka, či sú obavy vznikajúce v súvislosti s vojnovými zločinmi, ktorých sa Izrael dopustil v pásme Gazy dôležité, a ak áno, prečo. V hre je niečo, čo by bolo možné nazvať „druhou vojnou“: vojna legitimity, ktorá skôr než výsledky na bojisku rozsudzuje bojujúcich. USA počas vojny vo Vietname vyhrali mnohé bitky, napriek tomu ju prehrali. Francúzsko postihlo rovnaký osud pár rokov predtým v Indočíne a v Alžírsku a Sovietsky zväz sa tomu tiež nevyhol v Afganistane. Aj iránsky šách padol, tak ako režim apartheidu v Juhoafrickej republike, kvôli prehre vojny legitimity.
Izrael je pred formálnymi súdnymi procesmi určite v bezpečí. Ale bude sa musieť vysporiadať s následkami obvinení vznesených proti nemu čoraz širšou časťou svetovej verejnej mienky, ktoré už dnes výrazne menia tvár izraelsko – palestínskeho konfliktu.
Širokou verejnosťou zdieľané vnímanie zločinného charakteru jeho aktivít podnietilo ľudí z celého sveta navrhovať kampane na bojkot, stiahnutie investícií a sankcie. Táto mobilizácia vytvára tlak na vlády a podnik a prehodnotenie svojich záväzkov voči Izraelu. Pomáha pripomenúť legitimitu palestínskej myšlienky a odkazuje na medzinárodnú kampaň, ktorá značnou mierou prispela k odstráneniu apartheidu v JAR. Fakt, že Palestínčania vyhrali vojnu legitimity ešte nezaručuje, že v nadchádzajúcich rokoch získajú nezávislosť. Ale celkom určite, tak alebo onak, zmení politickú rovnováhu.

Autor je emeritným profesorom medzinárodného prava na Princentone. pre OSN pôsobil avo vyšetrovacej komisii, ktorá skúmala porušovanie ludských práv Izraelom v pásme Gazy. V 2008 bol vymenovaný za špeciálneho spravodajcu OSN pre túto oblasť.

zdroj: http://www.jetotak.sk/le-monde-diplo/prehral-izrael-vojnu-legitimity

OSN obvinila Izrael ze lží ohledně útoků v Gaze

Generální tajemník OSN Pan Ki-mun ve středu obvinil Izrael, že lže o okolnostech u šesti z devíti útoků na objekty OSN během vojenské ofenzivy proti pásmu Gazy. Spojené národy budou žádat odškodnění. Izrael obvinění ze strany OSN odmítl.

Izrael zprávu odmítá jako zaujatou

Zástupce izraelského velvyslance při OSN Daniel Carmon varoval, že vzhledem k nevyváženosti zprávy "vyvstává závažná otázka ohledně budoucí spolupráce s OSN za podobných okolností". Dodal ještě, že komise "zradila důvěru Izraele tím, že překročila rámec toho, co mělo být vyšetřeno". Materiál předložený izraelskou vládou OSN byl v její závěrečné zprávě z větší části ignorován.

celý článom tu

zdroj: http://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/168136-osn-obvinila-izrael-ze-lzi-ohledne-utoku-v-gaze.html

Izrael nebude spolupracovat s OSN na vyšetřování válečných zločinů

Izraelská vláda oznámila, že nebude spolupracovat s OSN na vyšetřování válečných zločinů, které izraelská armáda spáchala v pásmu Gazy během své invaze. Rada OSN pro lidská práva přitom pověřila bývalého prokurátora zabývajícího se válečnými zločiny Richarda Goldstona, aby prošetřil obvinění z porušování lidských práv, kterých se během války v Gaze měly dopouštět obě strany. Za války bylo zabito 1417 Palestinců, vesměs civilistů.
Podle izraelského ministerstva zahraničí rozhodnutí o nespolupráci znamená, že vláda tým OSN nevpustí ani do země. Činitelé OSN se tak budou muset spolehnout na to, že je do Gazy ze svého území vpustí Egypt.
Krátce před zahájením války izraelské úřady zadržely na letišti v Tel Avivu i zvláštního zpravodaje OSN pro lidská práva Richarda Falka. Po několika hodinách v cele byl vypovězen ze země. Izrael tvrdil, že Falk, profesor Princetonské univerzity, není kvůli své kritice židovského státu „vítán".
Izrael přitom oficiálně zahájil vlastní vyšetřování svých válečných zločinů v Gaze, po několika dnech však všechny případy zamítl jako nepodložené.

zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html

Abrahámove deti

Prorok Abrahám je ústrednou postavou troch významných monoteistických nábožienstiev - kresťanstva, judaizmu a islamu. Napriek spoločnému pôvodu a zmierlivému sľubu Abrahámovi, že "všetky národy sveta sa k nemu budú modliť", jeho potomkovia často pripomínajú rozhádanú dysfunkčnú rodinu. Tento dokument núti k zamysleniu a snaží sa nájsť odpoveď na zásadné otázky: Ak je jediný Boh, prečo existujú tri takzvané monoteistické vyznania? A prečo niektorí ľudia zneužívajú náboženstvo, aby démonizovali svojích nepriateľov, zatiaľčo iní k nim stavajú mosty? Poznávacou cestou do Svätej zeme, Egypta, Turecka, Bosny a Spojených štátov, skúma společné korene a hlboké nepriateľstvo týchto troch vier a odhaľuje, či existuje v budúcnosti nádej na uzmierenie.

... máš právo myslieť si čo chceš a hovoriť čo sa Ti páči? Ani nie.

V niektorých zásadných otázkach to je nariadené a žiadna debata sa nepripúšťa.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v súvislosti s konferenciou v Ženeve prehlásil, že popierači holokaustu nedostanú šancu uskutočniť druhú genocídu voči Židom. „To je najvyššia povinnosť štátu Izrael, to je najvyššia povinnosť moja ako premiéra,“ zdôraznil. Väčšina ľudí vie, že súčasná politická situácia v západných krajinách nedovoľuje k Holokaustu pristupovať kriticky. Kritický prístup k Holokaustu je v Európe dokonca trestným činom. Izrael je proste nedoknuteľný. Cez Európske zákonodarstvo sa im podarilo zastaviť akékoľvek prípadné nepríjemné otázky. Ale ako sa ukazuje, ešte stále je to málo a tak zašli ešte o kus ďalej o čom svedčia vyhlásenia ich predstaviteľov v náväznosti na Konferenciu rady OSN o rasizme v Ženeve. Izraelský prezident Šimon Peres v tejto súvislosti napadol Švajčiarsko za usporiadanie konferencie. „Neutralita musí mať svoje medze, a to aj tá švajčiarska,“ prehlásil. Vedľa Švajčiarska, ktorého prezident Hans-Rudolf Merz si v Izraeli vyslúžil kritiku, že sa s Ahmadínežádom stretol, sa mezinárodné židovské organizácie pustili aj do Vatikánu, pretože ten si "dovolil" poslať na konferenciu svoju delegáciu. „Svojou účasťou Vatikán schvaľuje to, čo sa tam pripravuje proti Izraelu,“ prehlásil hlavný rímský rabín Ricardo Di Segni, zatiaľčo Shimon Samuels, šéf Európskej kancelárie Strediska Simona Wiesenthala podotkol, že tým Vatikán „schvaľuje nenávistnú kampaň“ proti Izraelu.
Asi najostrejšie sa do účastníkov konferencie o rasizme pustil americký neokonzervatívec a právník Alan Dershowitz. Juhoafrického arcibiskupa a nositeľa Nobelovej ceny za mier Desmonda Tutu označil za „bigotného rasistu“, ktorý je „hluchý, slepý a tupý, keď sa čokoľvek týka Izraela.“ Dershowitz, ktorý sa preslávil obhajobou O.J. Simpsona a svojimi komentármi o izraelskom práve nakladať s Palestíncami, ako uzná za vhodné, rovnako zaútočil na Nórsko, ktoré je „jedným z najväčších páchateľov voči Izraelu“, a to aj napriek faktu, že nórský minister zahraničia pri Ahmadínežádovom prejave tiež opustil konferenčnú miestnosť.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel pre zmenu požadoval, aby bol iránsky prezident „zatknutý a obžalovaný z podnecovania ku genocíde, čo je zločin proti ľudskosti“. „Ahmadínežádovo miesto nie je na pôde OSN, ale pred mezinárodným súdom,“ prehlásil Wiesel.

Po včerajších vyhláseniach predstavieľov Izraela ma však napadá, že jediný kto tu neustále "trepe" o genocíde a porušuje ľudské práva a nabáda k rasovej nenávisti je Izrael sám v zmysle starého známeho "podľa seba súdim Teba" - Rada pre ľudské práva OSN svojou rezolúciou odsúdila izraelskú vojenskú ofenzívu v pásme Gazy vo veci izraelského porušovanie práv Palestínčanov. A čo na tom? Izrael ani ich veľký podporovateľ USA nie sú členmi Rady a tak sa v otázkach ľudských práv správajú ako sa im momentálne hodí...

v náväznosti na momentálne udalosti vo svete a po opätovnom vzhliadnutí všeobecnej deklarácie ľudských práv nadobúdam hlboké presvedčenie, že všetko o čom sa v nej hovorí patrí skôr do žánru sci-fiction.
posúďte sami...



zdroj: http://www.czechfp.cz/site/?p=6906

REVIZE HISTORIE

„Je právem a povinností každého, kdo hledá pravdu, pochybovat, vyšetřovat a zaobírat se všemi dostupnými důkazy. Kdykoliv je bádání a vyšetřování zakazováno, kdykoliv úřady vyžadují nekritickou víru – tehdy se setkáváme s nejapnou arogancí, která jen zvyšuje naše podezření. Jestliže je oficiální teorie zcela pravdivá, nic nebrání tomu, aby byly trpělivě zodpovězeny otázky. Místo toho se pokračuje v mlžení a utajování nepohodlných a kontroverzních faktů. Jestliže ti, kteří vyžadují víru, lžou, ženou druhé k soudu. Podle toho je poznáte. Ten, který říká pravdu, je tichý a mírný. Ten, který lže, se hlasitě dožaduje spravedlnosti.“
Rakouský katolický pastor Viktor R. Knirsch

Kacíři praví: Holocaust se nikdy nestal

Říká to stále víc a víc lidí. Za 20 let už téměř všichni. Chcete vědět proč? Skoro každý den přinášejí média zpravodajství o holocaustu a mnoho lidí už to rozčiluje. Děje se to proto, že chtějí zadusit každou pochybnost hned v jejím počátku. Chcete vědět, co je základem těchto pochybností? Chcete se také připojit k rostoucí skupině lidí, kteří už nad sebou odmítají držet patronát, nýbrž chtějí samostatně přemýšlet? Jestliže jste aspoň na jednu z otázek odpověděli ANO, čtěte zde

zdroj: http://kralsumavy.wordpress.com/2009/04/19/holocaust/

Čierny humor

Keby podobný seriál spravili moslimovia o židoch...

Seriál v súčasnosti šokuje Blízky východ - naznačuje, že Arabi sú teroristi, ktorí nemyslia na nič iné len na vraždenie židov.

Ahmed a Salim sú synovia arabského teroristu a zároveň hlavnými postavami kresleného sitcomu, pripomínajúceho South Park.V jednej z uverejnených epizód sa jeden z bratov zaľúbi do židovky, ale tej sa páči druhý brat, a tak „rodinnú dilemu“ otec vyrieši tak, že dievča zastrelí. Otec synov tiež povzbudzuje, k zabíjaniu židov.

„Chceme ukázať, aký idiotský je náboženský fundamentalizmus“ odkazujú Izraelský autori seriálu novinár Tom Trager a strihač Or Paz.

varovanie: pokiaľ nie ste občanom Izraela, radšej podobné srandy neskúšajte :))

Netanyahu Západu: zničte Irán prv, než Izrael zničí vás!

Myšlienka, že Izrael môže zničiť Európu, centrum západnej civilizácie nie je šialená konšpiračná teória, vytiahnutá ako zajac z antisemitského čierneho klobúka. Okrem judaickej nenávisti všetkého kresťanského, musíme venovať pozornosť výroku Martina Van Crevelda, najuznávanejšieho izraelského vojenského historika: "Máme niekoľko sto atómových hlavíc a rakiet a môžeme ich vystreliť na terče všetkými smermi, možno dokonca aj na Rím. Pre naše letecké sily je terčom aj väčšina európskych miest... Máme kapacitu strhnúť väčšinu sveta so sebou a môžem vás ubezpečiť, že k tomu dôjde ešte predtým, než by padol Izrael."

celý článok tu

Washington bojkotuje konferenciu o rasizme

Že svetová veľmoc, akou sú USA tancuje podľa toho, ako Izrael píska, sme si už zvykli. Zmenu nepriniesla ani výmena na poste prezidenta USA. Izrael zavelil, že konferenciu OSN o rasizme treba bojkotovať, tak ju USA bojkotuje ! Hrozí totiž, že toho, ktorý všade vo svete kritizuje prejavy rasizmu, samotného označia za rasistu.Veď čo iného je ideológia o „vyvolenom národe Izraela“, o cennosti židovského života oproti palestínskym podľuďom, ktorí nesmú dokonca ani používať vozovky, vyhradené len pre Izraelcov, ktorých majetok a pozemky sa zabavujú, aby na nich vyrástli ilegálne sídliská tzv. osadníkov, o nedávnej genocíde v pásme Gazy ani nehovoriac.

Washington - USA sa nezúčastnia konferencie OSN o rasizme. Kvôli opakovanej nevyváženej kritiky Izraela v záverečnom vyhlásení sa Amerika konferencie v apríli v Ženeve nezúčastní, povedal v piatok hovorca ministerstva zahraničia USA. Experti vychádzajú z toho, že arabské štáty chcú stretnutie vo Švajčiarsku využiť ako platformu pre ostrú kritiku Izraela.

Izraelský apel na bojkot
Toto rozhodnutie bolo oznámené krátko pred prvou návštevou Hillary Clintonovej ako ministerky zahraničia na Blízkom Východe. Izrael vyzýval konferenciu bojkotovať. 2001 opustili zástupcovia Izraela a USA prvú svetovú konferenciu o rasizme, pretože v jednom návrhu rezolúcie bol sionizmus porovnávaný s rasizmom. Americká delegácia spolupracovala do poslednej chvíle s 30-timi inými štátmi v prípravných zasadnutiach na záverečnej rezolúcii pre konferenciu. Teraz delegácia rozhodla, že návrh "nestojí za záchranu" a nie je zlučiteľný s politikou USA. Účasť na prípravných zasadnutiach zodpovedala vyhláseniam prezidenta Baracka Obamu, že chce silnejšie staviť na diplomaciu a spoluprácu so Spojenými národmi. V prípade, že by bola rezolúcia zmenená, mohla by vláda svoje rozhodnutie o účasti na konferencii prehodnotiť, dodal hovorca. (Reuters)
Washington boykottiert Rassismuskonferenz
http://derstandard.at/druck/?id=1234508247581

zdroj: http://www.prop.sk/marec09.html#p