V Haagskom vojenskom súde s Radovanom Karadžičom, ako sa zdá, môže dôjsť k výbuchu politickej bomby medzinárodného formátu. Pred pár dňami bývalý líder bosnianskych Srbov zverejnil za pomoci svojho obhajcu 140-stránkové vyhlásenie, v ktorom porozprával o tajnej dohode z roka 1996 medzi nim a vtedajším špeciálnym predstaviteľom prezidenta USA na Balkáne Richardom Holbrookeom.
Pred 13 rokmi srbskému lídrovi sľúbili imunitu voči súdnemu prenasledovaniu ak dobrovoľne odíde z politického dejiska. Holbrooke, ktorý aj dnes plní vysokú funkciu v americkej diplomatickej hierarchii, uznáva, že bol to práve on, kto presvedčil Karadžiča, aby zmizol z politiky. Ale diplomat popiera samotnú skutočnosť, že takúto dohodu uzavrel ako oficiálna osoba, disponujúca právomocou BR OSN.
Medzitým bývalý minister ZV republiky Srbskej Alexa Bucha vyhlasil, že sám bol jedným zo svedkov dohody, ku ktorej podľa neho došlo v noci na 19. júla roku 1996 v prítomnosti vtedajšieho prezidenta Srbska Slobodana Miloševiča. Po čom Karadžič zmizol na 12 rokov a zasa sa objavil na verejnosti až v lete roka 2008, keď bol zaistený v Belehrade na žiadosť Haagského vojenského súdu.
Pripomenieme, že ani v prípade Slobodana Miloševiča, ani v prípade Vojislava Šešeľa doteraz sa nepodarilo nájsť skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa domnieva expertka pre Balkán Jelena Guskovová, súd s Karadžičom sa môže stať definitívnym morálnym fiaskom tribunálu pre bývalú Juhosláviu: „Haagský vojenský súd by mal desaťkrát všetko premyslieť prv, ako zaistil Slobodana Miloševiča, Šešeľa, Karadžiča a ďalších lídrov srbského štátu. Cez tieto súdne konania budú odhalené všetky nedostatky činnosti Haagskeho vojenského súdu a zaujatosť medzinárodných organizácií v dobe krízy na území bývalej Juhoslávie počínajúc rokom 1991. Teraz, keď ide o Karadžiča, je úplne očividné, že sa stal hračkou v rukách politikov, ktorí donútili ho k odchodu. Dohoda, ktorú sa dnes snažia zverejniť, značne podkopáva aj tak chabú autoritu USA a posilní Karadžičové pozície v Haagskom vojenskom súde.
Stratégia obhajoby Karadžiča je veľmi jasná - tribunál si musí vážiť záruky neprenasledovania, ktoré mu boli sľúbené. Logika akcií USA v roku 1996 je tiež pochopiteľná - bolo treba prinútiť bosnianskych Srbov, aby za každú cenu podpísali v Daytone nevýhodnú pre nich dohodu. A preto Karadžiča, ktorý prekážal dosiahnutiu vytýčeného cieľa, bolo treba za každú cenu odstrániť z politickej šachovnice. Ak bývalého lídra bosnianskych Srbov predsa uznajú za vinného zo zločinov, z ktorých ho obviňuje obžaloba, hrozí mu doživotie.
zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Žádné komentáře:
Okomentovat