Fanatik stráca kontrolu a jeho myseľ sa uchyľuje k jednoduchým istotám - je uisťovaný zdanlivo jasnými náboženskými textami ktoré podopierajú jeho krehkú psychiku a potláčajú zmätok.
O udalostiach okolo 11. septembra 2001 sa popísalo už mnoho článkov. Po odvetných udalostiach ktoré nasledovali zo strany USA, Al Kaida označila Ameriku ako križiacku mocnosť bojujúcu proti celému Islámu.
Teraz, rovnako ako aj v tom čase, ma fascinovala neochvejná istota niektorých američanov a ich existujúci pocit, že sú vyvolený národ modernej doby, tvrdiaci, že pokiaľ má byť zjavená pravda Božia, tak ju prinesú jedine Spojené štáty americké. Znervózňovalo ma to, hlavne kvôli tomu, že tieto názory prevládali takpovediac na "zadnom dvore" Georga W. Busha ml.. Pokiaľ duch korektnosti zovrel väčšinu sveta, rodisku G.W. Busha sa zrejme vyhol.
Bushova viera je hlboká a praktická, finančne prispieva na charitu. To však neznamená, že náboženské názory bývalého prezidenta USA mi nerobili starosti, práve naopak. Tak som začal pátrať po ďalších informáciách o bývalom texaskom guvernérovi.
Jeho príbeh začína v Austinskom kostole. Bush sa práve ujal mandátu texaského guvernéra a prišiel tam na omšu k jednému vďakyvzdaniu. Sedel v prvej lavici a fascinovane počúval príbeh z Biblie. Kazateľ Metodistickej cirkvi Mark Crane bol jeho starým priateľom, jeho kázanie si obľúbil už pred rokmi. Duchovný vo svojej kázni práve hovoril o tom, že Amerika postráda poctivých vodcov. Apeloval pritom na príbeh Mojžiša, ktorý sa hájil keď ho Boh požiadal aby viedol Izraelitov do zeme zasľúbenej, že sa na túto úlohu necíti a pokúsil sa tomu vyhnúť. Pri počúvaní tohto príbehu Bush prirovnal Mojžišovu dilemu k vlastnej neistote či kandidovať na prezidenta. "To kázanie mi hovorilo priamo do duše", povedal o niečo neskôr vo svojej autobiografii. "Hovoril o Tebe, potvrdila mi matka. Pastor ma postrčil z pohodlného života guvernéra smerom k prezidentskej kampani".
Bush vedomý si nového poslania sa teraz vydal k väčším výzvam.
Po najkontroverznejších voľbách v amerických dejinách bol uvedený do Oválnej pracovne. "Po deviatich mesiacoch vo funkcii prezidenta som sa ocitol uprostred krízy, ktorá mohla iba prehĺbiť moje náboženské cítenie. Pred 11. septembrom som cítil, že Boh pracuje cezo mňa a moja viera mi dodala sebadôveru pre Božie účely. Teraz vidím omnoho jasnejšie aké tie účely sú. Dnes sa pomodlíme za to, aby na nás Boh pohliadol". Zdá sa, že George W. Bush chápe sám seba ako súčasť boja za všetko dobré, slušné a Božie proti zlu.
Bruce Lincoln podrobne študoval všetky Bushove prejavy a zvlášť ich náboženský obsah. Prvé na čo poukázal bol tajomný jazyk, ktorý Bush použil na záver svojho inaguračného prejavu: "...táto úloha pokračuje, tento príbeh pokračuje a anjel stále lieta v poryvoch vetra a riadi túto búrku".
otz. - Takže "anjel lietajúci v poryvoch vetra" - čo to znamená? Nepôsobí to v inaguračnom prejave trochu divne?
Bruce Lincoln - Bush cituje dopis adresovaný T. Jeffersonovi dva týždne pred podpisom deklarácie o nezávislosti. Jeho autor si ho vypožičal z knihy duchovných, aby zdôraznil, že existuje náboženské vedenie - Božia ruka - ktorá vedie tento národ.
otz. - Je to tá pasáž ktorú si spájame predovšetkým s týmto poňatím voľby a manifestácie osudu?
Bruce Lincoln - Áno. Hovorí, že sa jedná o Bohom vyvolený a Bohom milovaný národ, ktorý je vyvoleným nástrojom Božích zámerov.
Ďalšia pasáž je z Bushovej vtedajšej správy o stave únie: "Toto volanie dejín prišlo do správnej zeme. Sloboda ktorú si ceníme nie je darom Ameriky svetu, je to Boží dar ľudstvu".
Bruce Lincoln - Presadzovanie slobody, teda nie je v Bushovom ponímaní americkou iniciatívou, jednoducho je to Boží dar, Božia vôľa. Jeho tvrdenie, že to bolo dané správnemu národu je tiež zaujímavé. Apropo - čo sa týka invázie do Iráku, človek sa musí pýtať prečo sa jej chcelo zúčastniť tak málo ostatných národov? - a on to transformuje z negatíva do pozitívnej stránky: "Neboli to tie správne národy, tie vyvolené, nepochopili Boží zámer". Nedostatok podpory z väčšiny EÚ sa stáva ich najväčším obvinením na náboženskom základe, ich vinou je, že nepochopili Božiu vôľu rovnako ako Amerika, Bohom vyvolený národ.
Toto je všetko je však názor jedinca, naviac Bruce Lincoln v Boha neverí, možmo už mal viery dosť. Chcel som sa o Bushovi a Bohu porozprávať ešte s niekým a k tomu nie je lepšie miesto než THE INTER FAITH ALLIANCE - Medzináboženská aliancia. Táto skupina so sídlom vo Washigtone, presadzuje medzináboženský dialóg. Vedie ju muž z Louisiany s bezchybným kreditom "Biblického pásma" reverend Welton Gaddy. Čo si teda myslí on o prezidentovi Bushovi?
Welton Gaddy - Kedykoľvek sa stretneme s vynútenou svadbou medzi vierou a politikou je to zlé. Rodia sa z toho nelegitímne deti a to mi robí starosti. George W. Bush o sebe tvrdí, že je hrdým evanjelikom. Keď sa na to však pozrieme tak, že veriaci prehlási: "ja nie som povolaný byť len prezidentom, ale aj náboženským vodcom a povediem tento národ a celý svet tam kde to chce Boh", to otvára dvere akémusi náboženskému šarlatánstvu a to ma k smrti desí.
Keď Vám evanjelik povie, že ho k smrti desia Bushove náboženské názory, tak je situácia vážna. Chcel som však rozpliesť posledný kúsok skladačky. Moju pozornosť zaujal obsah ďalšieho Bushovho prejavu k výročiu 11. septembra, ten je zrejme najzávažnejší zo všetkých: - "... tento ideál Ameriky ako nádeje pre celé ľudstvo, nádej ktorá priťahuje milióny do svojho prístavu, táto nádej nám svieti na cestu a svieti v temnote a temnota ju nepremôže". Tento odkaz na Ameriku ako na svetlo ktoré temnota neprekoná je citát z evanjelického svätého Jána, ktoré pojednáva o Kristovi ako o pravom svetle, ktorému temnota neporozumie. Bush zrejme stavia Ameriku po boku Ježiša ako niekoho kto má uskutočniť Boží zámer vo svete. Láska k zemi je jedna vec, ale naznačovať, že suverénny štát s politickými cieľmi a vojenským rozpočtom má Božské postavenie, sa aspoň podľa môjho názoru, blíži k modlárstvu, privádza ma to k názoru, že miesto toho, aby človek slúžil Bohu je to presne naopak.
Veľa sa hovorí o blízkom vzťahu vtedajších hláv Veľkej Británie a Ameriky, sám Tony Blair je iste oddaný kresťan. Zaujímalo by ma však, či skutočnosť, že Bush zjavne prekročil určité hranice, vysvetľuje nervozitu jeho spojencov kedykoľvek sa tejto citlivej témy niekto dotkne. V predvečer zahájenia vojny v Iraku Blair ako sám priznáva plánoval ukončiť svoje televízne vystúpenie k národu slovami " Boh Vám žehnaj". Jeho poradcovia však zasiahli a Boh z prejavu zmizol. Blair neskôr povedal, že Boh ho za jeho rozhodnutie ísť do Iraku bude súdiť. Bez ohľadu na dôsledky vojny nemôže on, ani prezident Bush spochybniť to, že tento konflikt umožnil islámskym radikálom, a nielen im, hovoriť o americkej intervencii v dramaticky vyhrotených termínoch.
zdroj: Children of Abraham - Mark Down
A Charge to Keep: My Journey to the White House, by George W. Bush, Mickey Herskowitz
10.9.2009
Žádné komentáře:
Okomentovat