Do druhého čítania v Národnej rade SR postúpila kontroverzná novela trestného zákona, ktorá ešte viac obmedzuje slobodu občanov pod zámienkou „boja proti extrémizmu“. Okrem iného sa snaží zavádzať nové definície, ktoré majú uľahčiť trestanie extrémizmu, či navrhuje sprísnenie trestov pre „popieračov holokaustu“. Najvážnejší zásah do slobody občanov však predstavuje absurdne koncipovaný trestný čin „prechovávania extrémistických materiálov“, ktorý možno zneužiť doslova proti komukoľvek. Celkovo je tento návrh zákona koncipovaný tak nešikovne, že sa nepozdáva nielen pravici, ale ani ľavici – obávajú sa ho totiž aj živly živiace sa lovom údajných extrémistov.
Nenašlo sa ani desať spravodlivých
O postupe návrhu zákona do druhého čítania sa hlasovalo 4. februára, pričom všetkých 137 prítomných poslancov sa hlasovania zúčastnilo. 79 z nich bolo za (väčšina koalície), 57 sa zdržalo (prevažne opozícia) a len 1 poslanec bol proti (Peter Miššík z SDKÚ). Jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval za prerokovanie novely v druhom čítaní bol Jószef Berényi z SMK.
Absurdné definície
Novela definuje, že pod „extrémistickou skupinou“ sa rozumie „spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu“. „Trestný čin extrémizmu“ je „definovaný“ tak, že sú vymenované jednotlivé už existujúce trestné činy a tie sú označené za „trestné činy extrémizmu“ (napr. popieranie holokaustu, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd…) Samotný pojem „extrémizmus“ nikde definovaný nie je.
Pod „extrémistickým materiálom“ zase treba chápať napr. písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, či programov, alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Trestné pritom je už len prechovávanie týchto „extrémistických materiálov“. Trestá sa odňatím slobody až na dva roky. Avšak extrémistickým materiálom je len taký materiál, ktorý sa „vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie“.
Týmto sa snažil zákonodarca odfiltrovať prípady napr. vojenských historikov a zberateľov od skutočných „extrémistov“. Avšak je to opäť diletantizmus. Predstavte si nasledovnú situáciu: objednáte si cez internet knihu zo zahraničia, ktorá je svojím obsahom kontroverzná, napr. z oblasti historického revizionizmu. Ako máte vedieť či bola „vytvorená s účelom podnecovať nenávisť“, keď nemáte ani potuchy o okolnostiach jej výroby a kupujete ju ako koncový zákazník? Tým skôr, že „vytvorená s účelom šíriť nenávisť“ nie je objektívna skutočnosť, ale vec interpretácie súdu a vzhľadom na úroveň súdnictva na Slovensku sa môže líšiť od miesta k miestu a od sudcu k sudcovi.
Každopádne, nepomôže vám, že ku kúpe knihy vás doviedol len úprimný záujem a v žiadnom prípade ňou nemáte za cieľ šíriť nenávisť, pretože na to, aby sa materiál stal „extrémistickým“, stačí, aby bol len za týmto účelom vyrobený a nie za akým účelom ju používate vy. Z trestného zákona teda explicitne vyplýva, že odsúdený na väzenie môže byť aj človek, ktorý nešíril nenávisť, nemal za cieľ ju šíriť a to dokonca aj ak tieto skutočnosti dokáže.
Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že prechovávanie extrémistického materiálu je úmyselný trestný čin, ktorý v rámci subjektívnej stránky vyžaduje „minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ vyrába, rozširuje alebo prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v zmysle legálnej definície podľa citovaného ustanovenia“. Zákon však neobsahuje žiadne korešpondujúce ustanovenia. Súd sa síce pri výklade zákona môže inšpirovať dôvodovou správou a často tak robí, samotný zákon však neobsahuje takúto brzdu a teda aj za neúmyselné držanie extrémistického materiálu môže človek ísť do väzenia.
Toto ustanovenie je teda zneužiteľné proti komukoľvek. Nie je problém hocikomu spraviť domovú prehliadku, nastrčiť mu počas nej nejaký leták, odznak alebo brožúru, a následne ho zavrieť za prechovávanie. Podobné kľučky sa používajú napr. pri díleroch drog, ktorí sú tak šikovní, že im nevedia nič dokázať. Tu by ale išlo o likvidáciu politických oponentov, čím by sa režim stal totalitným.
V každom prípade je choré, že vôbec môžete byť poslaný do väzenia, aj keď ste nikomu nespôsobili žiadnu škodu: len za to, že máte doma nejaké dokumenty, vlajky, oblečenie, odznaky a pod. Potom sa rovno môže postaviť mimo zákona prechovávanie kuchynských nožov, keďže tie môžu spôsobiť a spôsobujú oveľa viac zranení a úmrtí než sto portrétov Adolfa Hitlera zavesených na stene alebo uložených v skrini.
Chcú sprísniť trest, ktorý by vôbec nemal byť
Návrh Harabinovho ministerstva taktiež navrhuje sprísniť a rozšíriť trest pre páchateľov, ktorí „popierajú holokaust“. Dôvodom je, že „nie je možné hanobiť pamiatku zosnulých v koncentračných táboroch“. Ale čo napríklad niektorí proizraelskí blogeri, ktorí „hanobili pamiatku zosnulých“ z masakru v palestínskej Qane? Ich výplody vtedy zverejnil aj denník SME – má život Araba menšiu cenu ako život Žida? Okrem toho je rozdiel niečo hanobiť a popierať existenciu niečoho. Niekto môže ľutovať všetkých židov, ktorých nacisti zabili, ale čo ak na základe vlastného výskumu dospeje úprimne, hoci aj trebárs nesprávne, k záveru, že v Majdanku židov systematicky nezabíjali?
Kde je hranica medzi „popieraním“ a „diskusiou“? Prax zo zahraničia nám ukazuje, že sa medzi týmito pojmami vôbec nerozlišuje, keďže každé „popretie“ holokaustu sa zrovnáva s propagáciou nacizmu (v tejto súvislosti je zaujímavé, že „otec revizionizmu“, Paul Rassinier bol sám väzňom koncentračného tábora a bol bojovníkom francúzskeho protinacistického odboja).
Iste, diskutovanie o týchto záležitostiach môže byť pre niekoho traumatické, rovnako ako keď niekto spochybňuje existenciu Ježiša Krista, môže to pohoršovať tradičného kresťana. To však nie je dôvod, aby sa o tom v demokratickej spoločnosti nediskutovalo a tobôž nemožno z tohto dôvodu posielať ľudí do väzenia a robiť im záznamy v trestnom registri! Ak niekto demagogicky zneužíva holokaust na šírenie svojej propagandy, treba tu kontrovať konkrétnymi argumentmi a nie v zákone definovať (navyše absolútne nedostačujúcim spôsobom), ktoré teórie sú prípustné a ktoré nie a navyše postihovať aj tých, ktorí v rámci seriózneho výskumu prídu ku (pre niekoho) kontroverzným záverom.
Poslanci sľubujú ešte väčšiu neslobodu
V dôvodovej správe k zákonu zákonodarca spomína a snaží sa argumentovať budúcim záväzkom Slovenskej republiky „postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1845 (sic)“. V budúcnosti teda môžeme očakávať zavedenie ďalších skutkových podstát, zakazujúcich „popieranie“ ďalších vojnových zločinov, genocíd a zločinov proti ľudskosti. Ak by takýto vývoj pokračoval, vzhľadom na charakter ľudských dejín hrozí, že čoskoro už historici nebudú mať o čom diskutovať...
Poznámka: Niektoré legislatívne definície uvádzané v tomto článku boli skrátené so zachovaním vyjadrenia ich podstaty. Dôvodom je ich absurdná dĺžka. Plné znenie návrhu zákona, ako aj dôvodovej správy k nemu a výsledky hlasovania možno nájsť na internetovej stránke Národnej rady SR (číslo parlamentnej tlače 858).
Poznámka redakcie: Ak návrh zákona prejde v súčasnom znení, predstavovalo by to krutú ranu pre demokraciu na Slovensku. Zákon však zatiaľ postúpil „len“ do druhého čítania, počas ktorého prebiehajú hlavné zmeny, a tak nie je isté, že bude v treťom záverečnom čítaní schválený v tejto podobe. Jeho znenie možno ešte ovplyvniť pozmeňujúcimi návrhmi. Práve tu by sa mali masmédiá – „strážne psy slobody a demokracie“ – ozvať a vyvinúť na vládu, opozíciu aj parlament silný nátlak. Zatiaľ sú však akosi ticho. Preto rozširujte tento článok čo najväčšiemu množstvu ľudí. O ďalšom vývoji situácie vás budeme informovať.
zdroj: http://beo.sk/extremizmus/874-novela-trestneho-zakona-totalita-v-druhom-citani
autor: PETER MINÁR
Žádné komentáře:
Okomentovat