Počínajúc prvou svetovou vojnou, ľudia ako Rockefeller, Harriman, bankár D.P. Morgan jn., Cleveland Dodge, John Harvey Kellogg, Clarence Gamble z Procter and Gamble ako členovia americkej Spoločnosti pre eugeniku tajne financovali eugeniku, experimenty násilnej sterilizácie ľudí „nižšieho“ druhu a použitie rôznych foriem kontroly populácie. Ich kolegami v britskej Spoločnosti pre eugeniku bol v tom čase britský minister financií Winston Churchill, ekonóm John Maynard Keynes, lord Arthur Balfour a Julian Huxley, ktorý sa neskôr po vojne stane prvým prezidentom UNESCO.
Obmedzenie počtu obyvateľov a s ním súvisiaca potravinová politika americkej vlády začiatkom 70. rokov sa zrodila v sálach Rockefellerovej nadácie, jeho Populačnej Rady a ďalších rovnako dobre zabezpečených súkromných fondov, ako napríklad Fordov fond a Carnegieho fond. Ozajstná história týchto organizácií sa dôkladne maskovala za fasádou dobročinnosti.
V roku 1913 zakladateľovi trustu Standard Oil sirovi Johnovi D. Rockefellerovi poradili, aby svoje bohatstvo uschoval v nadácii, ktorá bola oslobodená od daní. V tom istom roku Kongres prijal prvý zákon o federálnej daní z príjmu a Rockefellerovci boli rozhorčení pretože považovali za nezákonné vziať poctivo zarobený zisk. Carnegie sa vtedy vyjadril takto: „Bohatstvo v rukách mála ľudí môže byť oveľa silnejším prostriedkom na povýšenie našej rasy, ako keď bude po troche rozdelené medzi všetkých“. Uvedené poslanie znovuzriadenej Rockefellerovej nadácie spočívalo v tom, aby sa „napomáhalo blahobytu ľudstva v celom svete“.
Rockefellerova nadácia sa od samého začiatku sústredila na systemetické znižovanie populácie „nižších“ druhov. Jeden zo svojich prvých grantov poskytla v roku 1923 Výskumnému centru sociológie zameraného na skúmanie metód kontroly pôrodnosti. V roku 1936 Nadácia založila a zabezpečila Riadenie výskumu problémov pôrodnosti na Univerzite v Princetone, aby sa skúmali politické aspekty populačnej zmeny.
Podľa Rockefellerovej nadácie jednou z „príčin“ svetových problémov bola ustavičná tendencia ľudskej populácie, aspoň jej menej bohatej časti, neustále sa reprodukovať a rozmnožovať. Rast počtu ľudí vo svete znamenal rastúci potenciál ich nárokov na stále väčšiu časť z „veľkého koláča života“, ktorý Rockefellerovci a ich bohatí priatelia hodnotili za výlučne ich vlastné, „Bohom dané“ vlastníctvo.
Jedným z prvých dobročinných projektov, ktoré realizovala Rockefellerova nadácia v 20. rokoch bolo financovanie Americkej spoločnosti pre eugeniku a Správa eugenických účtovných záznamov. Iným veľkým projektom tejto nadácie v tomto smere bolo v dvadsiatych rokoch financovanie Margaret Sangerovej a jej Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, v Amerike spočiatku známej pod názvom Americká liga kontroly pôrodnosti (rasistická asociácia, ktorá podporovala eugeniku formou populačnej kontroly a prikláňala sa k sterilizácii pod rúškom racionálneho „plánovania rodiny“.) Sangerová, vykreslená ako obetavá a súcitná žena, bola v skutočnosti prívrženkyňou eugeniky a otvorenou zástankyňou teórie rasovej nadradenosti. Nezniesla „nižšie triedy“ a bola zaujatá otázkou ako „obmedziť a zamedziť nadmernej plodnosti mentálne a fyzicky zaostalých ľudí“. Margaret Sangerová získala uznanie aj v medzinárodných kruhoch za svoju horlivosť v oblasti kontroly populácie. V roku 1933 šéf asociácie nacistických lekárov doktor Gerhardt Wagner vyzdvihol Sangerovú za jej prísnu rasovú politiku a odporučil nemeckým odborníkom, aby nasledovali jej model.
Napriek dosť rozšírenému názoru, idea škandinávskej nadrasy nebola iba fantáziou nacistického Nemecka. Svoje korene mala v USA. Rektor prestížnej Stanfordskej univerzity v Kalifornii David Starr Jordan v svojej knihe z roku 1902 Krv národa vyzdvihol ideu „rasy a krvi“. Tvrdil, že chudoba je rovnako dedičný genetický znak ako talent. Vzdelanie nehralo nijakú úlohu: ľudia „to“ buď mali, alebo nie.
Štát Kalifornia sa stal modelom štátu eugeniky. Podľa jeho rozšíreného zákona o eugenike, ktorý bol prijatý v roku 1909, sa sterilizovali všetci mentálne zaostalí alebo inak psychicky chorí ľudia. Súčasne aj každý trestne odsúdený, ktorého trikrát uznali za vinného z trestného činu, mohol byť sterilizovaný na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára. Kalifornia sterilizovala približne 9782 ľudí, hlavne ženy, ktoré boli kvalifikované ako „zlé dievčatá“, mnohé z nich boli nútené venovať sa prostitúcii.
Peniaze z Rockefellerovej nadácie zohrávali vážnu úlohu vo financovaní nemeckej eugeniky počas 20. rokov. Od roku 1922 do roku 1926 Rockefellerova nadácia venovala veľké sumy stovkám nemeckých výskumných pracovníkov v oblasti eugeniky. V roku 1926 darovala na založenie berlínského Inštitútu psychiatrie cisára Wilhelma slušnú sumu 250-tisíc dolárov (26 miliónov dolárov v roku 2004), naozaj neslýchaná suma pre Nemecko, ktoré pustošila weimarská hyperinflácia a ekonomická kríza.
Sám Hitler bol veľkým prívržencom americkej eugeniky a chválil americké snahy v tejto oblasti v svojej knihe Mein Kampf, napísanej v roku 1924: “Dnes existuje jeden štát, v ktorom vidieť aspoň slabé náznaky lepšej koncepcie imigrácie. Samozrejme, nie je to naša príkladná nemecká republika, sú to Spojené štáty“.
O niekoľko rokov Hitler napísal americkému eugenistovi Madisonovi Grantovi, aby osobne pochválil jeho knihu z roku 1916 Vznik veľkej rasy. Grant v nej okrem iného napísal, že Amerika je „otrávená veľkým a stále sa zväčšujúcim počtom slabých, ubohých a mentálne zaostalých zo všetkých rás“. Grant za eugenický prostriedok zvolil „tvrdý systém výberu pomocou odstránenia všetkých tých, ktorí sú slabší, inými slovami chýb spoločnosti“. Hitler očividne v osobe spoluzakladateľa americkej Spoločnosti pre eugeniku Madisonovi Grantovi uvidel spríbuznenú dušu.
Veľký problém po druhej svetovej vojne a Norimberskom procese spočíval v tom, že samotný názov eugeniky v očiach spoločnosti sa ukázal byť úzko spätý s nacistickými a rasistickými programami likvidácie, s definíciou vyššej rasy a inými ľudskými zločinmi. V roku 1956 bol tento problém sformulovaný: „...samotné slovo eugenika sa v niektorých krajinách neteší dobrej povesti“.
Eugenika sa odteraz bude na svetovom trhu predávať v novom „obale“. Namiesto toho, aby sa hovorilo o odstránení „nižších“ druhov nútenou sterilizáciou alebo o kontrole pôrodnosti, je potrebné hovoriť o „slobode výberu“ veľkosti rodiny a jej kvality. Novým názvom sa pre eugeniku stala „genetika“ . Iba niekoľko rokov po tom, ako vyšla najavo súvislosť medzi eugenikou a Osvienčimom, kontrola populácie sa opäť stala módnou v istých amerických elitných kruhoch. Americká vláda začala formovať spoločenskú mienku, živila strach spoločnosti pred explozívnym rastom počtu chudobných a hladných roľníkov v celom svete.
Loby kontroly pôrodnosti, ktorá neskôr sformulovala Memorandum 200 Henryho Kissingera sa zjednotila okolo grantov Rockefellerovej nadácie a ľudí, ktorí pripravovali svetový útok na „podľudí“ pod heslom slobody výberu, plánovania rodičovstva a odvrátenia hrozby preľudnenosti – mýtu, ktorý vytvorili ich mozgové centrá a médiá, aby obyčajných občanov presvedčili o bezodkladnosti riešenia ich úloh.
warandpeace.ru
zdroj: http://chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=1003&c=Vyssia_rasa_a_gen_bohatstva
Žádné komentáře:
Okomentovat