USA plánovali v Iráne zorganizovať „farebnú revolúciu“

Od 23.júna do 21.júla 2009 sa napätie medzi Iránom a Západom značne vystupňovalo. Vo všeobecnosti sa nedá povedať, že by sa blízkovýchodný regionálny bezpečnostný komplex stabilizoval. Práve naopak. Riziko eskalácie napätia v oblasti sa zvýšilo. Príčinou sú najmä povolebné nepokoje v Iráne, ktoré zákonite ovplyvňujú aj vzťah Iránu k západným mocnostiam a arabskému svetu.

V júli sa bezpečnostným zložkám podarilo viac-menej úspešne potlačiť verejné prejavy opozície. S výnimkou 9. a 17. júla. 9.júla vyšli v Teheráne do ulíc desaťtisíce ľudí, aby si pripomenuli 10.výročie študentských nepokojov, ktoré sa odohrali v hlavnom meste v lete 1999. Príčinou vtedajších demonštrácií bola nespokojnosť poslucháčov Teheránskej univerzity so zrušením reformistického denníka Salam zo strany štátnej moci. V tej dobe išlo o najväčšie nepokoje v krajine od revolúcie 1979. Spomienkové akcie 9.júla 2009 však boli rozohnané efektívnym zásahom poriadkových zborov.

Nerešpektujú výsledky demokratických volieb

Viac nádeje u odporcov prezidenta Ahmadinedžáda vyvolali udalosti zo 17. júla. V tento deň bývalý prezident Rafsandžáni predniesol v rámci piatkových modlitieb na Teheránskej univerzite prejav, v ktorom ostro kritizoval vládu za postup voči demonštrantom počas povolebných nepokojov. Vyzval najvyšších predstaviteľov krajiny na okamžité prepustenie všetkých zadržiavaných osôb a zdôraznil, že režim musí opätovne získať späť stratenú dôveru národa po volebnom víťazstve Ahmadinedžáda. Rafsandžániho prejav bol spojený s protestmi tisícov stúpencov porazeného prezidentského kandidáta Moussaviho.
Dôstojníci nelojálni republike
V okolí univerzity došlo k zrážkam demonštrantov a bezpečnostných síl. Najväčším prekvapením bolo zatknutie 36 dôstojníkov armády, ktorí sa pokúsili vo vojenských uniformách zúčastniť Rafsandžániho prejavu, čím chceli dať najavo svoje sympatie s opozíciou. Táto správa rozprúdila špekulácie o možnosti, že sa silové zložky môžu pridať na stranu opozície. V júni mal byť dokonca zatknutý aj generál Revolučných gárd Ali Fazli, ktorý vraj odmietol rozkazy súvisiace s potlačením demonštrácií.

USA plánovali v Iráne zorganizovať „farebnú revolúciu"

Veľmi zaujímavý je fakt, že počas protestov zo 17.júla demonštranti vykrikovali heslo „Smrť Rusku!". George Friedman zo Strategic Forecasting Inc. (Stratfor) si myslí, že medzi odporcami režimu niekto rozšíril názor, že za potlačením nepokojov stoja aj tajné aktivity Ruskej federácie. Poukazuje na to, že Ahmadinedžád sa v polovici júna zúčastnil v Jekaterinburgu samitu „Šanghajskej organizácie spolupráce" - to bolo v čase, kedy v hlavnom meste vyrazili do ulíc státisíce ľudí a nikto si nemohol byť istý výsledkom celej situácie.
Friedman sa domnieva, že Ahmadinedžád si v Rusku bol po rady ako čeliť možnému revolučnému výbuchu v Iráne, hoci boli pre vyradenie mobilnej siete v Iráne použité technológie od západných firiem.
Takýmto úvahám nahráva aj samotná Ahmadinedžádova rétorika. Iránsky prezident sa už niekoľko mesiacov v médiách vyjadroval, že USA plánujú v krajine zorganizovať „farebnú revolúciu". Tieto slová veľmi nápadne pripomínajú obavy Kremľu z amerického vplyvu v Eurázii. Moskva už zažila niekoľko sklamaní z „farebných revolúcií" podporovaných Washingtonom - ako napr. na Ukrajine alebo v Gruzínsku.
Prirodzene nemožno vylúčiť ani eventualitu, že za protivládnymi demonštráciami stála finančná a spravodajská podpora CIA. Niečo také je veľmi pravdepodobné.

Zvyšuje sa pravdepodobnosť vojenského útoku na Irán zo strany Západu

Pointou Friedmanovej analýzy je, že povolebný vývoj v Iráne nezvýši regionálne napätie len kvôli zhoršeniu vzťahov medzi Teheránom a Západom ale najmä kvôli geopolitickému súpereniu Washingtonu a Moskvy o vplyv v tejto krajine. Hoci sa americko-ruské vzťahy začali tento rok zlepšovať, Rusko odmieta uvaliť na Irán ďalšie sankcie a to napriek júlovej návšteve prezidenta Obamu v Moskve. Obe strany sa môžu nechať strhnúť psychologickým faktorom celej situácie. Vedomie toho, že teraz sa môže rozhodnúť o budúcnosti Iránu a v podstate aj celého regiónu môže spôsobiť, že niektorý z hráčov urobí unáhlený alebo neočakávaný krok. Podľa Friedmana sa teraz zvýši pravdepodobnosť vojenského útoku na Irán zo strany Západu ako aj predaja ruského PVO S-300 Teheránu. Prirodzene situácia zatiaľ nie je ani zďaleka alarmujúca - len s tým čo sa zdalo doposiaľ ako vysoko nereálne je potrebné už počítať.
Stačí len uviesť, že Obama dal Iránu deadline do jesene pre vyriešenie jadrovej krízy. Nemenované diplomatické zdroje z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pred pár dňami vo Viedni uviedli, že Irán do šiestich mesiacov bude mať spôsobilosť otestovať svoju prvú jadrovú zbraň. Tie isté zdroje ale zdôraznili, že má ísť o spôsobilosť ale nie úmysel. Iránske vedenie sa vraj zatiaľ zrejme neodváži takýto krok učiniť. Každopádne ide o psychologickú hru.

Oliver Éder, študent Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bella

zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html