Ukradli Slovensko

Nový web ukradli.sk ktorý SDKU vytvorila nás inšpiroval, aby sme aj my priložili ruku k dielu.Celá naša novodobá história od roku 1989 je poznamená krádežami, podvodnými predajmi, podozrivou privatizáciou. A žiadna stará ani nová politická strana sa tomu nevyhla. Pre poriadok je potrebné spomenúť prvotný zločin, ktorým bolo znárodnenie na konci 40. rokov. Keby vtedy totiž komunistický štát neokradol svojich občanov o fabriky, obchodíky, polia, ba dokonca aj o hodnotu ich úspor, nebolo by privatizačných podvodov.

Skúsme si nostalgicky zaspomínať na dobu keď Mečiar získal dôveru ľudí a vládol.
Denno denne sme z nezávislej tlače, televízií a rádií počúvali ako sa rozdáva –predáva za babku –náš bývalý spoločný majetok. Nafta Gbely Slovnaft alebo VSŽ..., ale aj malé podniky regionálného významu.

Ťažiskovou metódou privatizácie sa stali verejné súťaže.Spomínate na holandské dražby? To boli časy! Štát sa zbavoval majetku pod cenu a dostávali ho zväčša neschopní ľudia, blízki vládnej garnitúre.

V rokoch 1994-1998, sa sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote 109 miliárd korún za úbohých 31 miliárd.

Že to všetko riadili politici, svedčí za všetky prípady, aj prípad zamestnaneckej akciovej spoločnosti, ktorá chcela sprivatizovať Výskumný a šľachtiteľský ústav Selekt Bučany, ale neuspela, aj keď mala doklad, že sa zmluvne zaviazala do pokladnice ZRS odvádzať ročne 500 000. Nestačilo? Taká bola prax! Ak sa aj nejaká zamestnanecká a.s. presadila pri privatizácii, vo väčšine prípadov nikto zamestnancom nič nedal. Väčšinoví vlastníci takzvanej zamestnaneckej akciovej spoločnosti, ktorými boli manažéri sprivatizovaného podniku, bez vedomia zamestnancov previedli akcie na inú firmu. Ináč povedané, po úspešnej privatizácii s nimi vybabrali.

Mnohí za podvod považujú kupónovú privatizáciu a zvlášť jej druhú vlnu o ktorej V. Mečiar prehlásil: “Bude to inak a bude lepšie“...

Lepšie to nebolo, ale inak áno. Každý, kto sa zaregistroval do druhej vlny privatizácie, dostal na svoju adresu doklad, že je nadobúdateľom dlhopisu Fondu národného majetku. Jeden dlhopis mal hodnotu 10 000 Sk a jeho majiteľ mal dostávať výnosy.

Zákony sú však na Slovensku na to, aby sa obchádzali. Pri dlhopisoch existovalo niekoľko spôsobov. Najjednoduchším podvodom bolo to, že dlhopis sa dal previesť na iného majiteľa bez toho, aby sa vôbec niekomu zaplatilo. Keď sa potom náhodou hľadali peniaze, ukázalo sa, že spolu so šéfom sprostredkovateľskej firmy sa vyparili niekde v Karibiku.

Dlhopisy nemohol získať hocikto. Kupovať ich mohli len privatizéri, ktorí ich mohli použiť ako platidlo na splátky za sprivatizovaný majetok. FNM vydaním dlhopisov vyrobil záväzky, ktoré musela splácať ďalšia vláda presnejšie povedané občania.Pretože žiadna vláda na svete netvorí reálnu hodnotu. Iba dlhy občanov, tie sú reálne.

Pre porovnanie, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 miliárd korún a dostala zaň neuveriteľných 256 miliárd! Druhá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 28 miliárd korún, za ktorý zinkasovala 37 miliárd. Treba ale povedať, že médiami toľko pripomínaný rozdiel v účtovnej hodnote sprivatizovaného majetku nie je jediným a hlavným kritériom pri predaji.Toto kritérium ukazuje na nemorálnosť Mečiarovej privatizácie.Ale pri predaji je dôležitá pozícia na trhu a budúcnosť podniku.A tu už Dzurindova vláda nevyzerá tak profesionálne. Veď privatizovali podniky s monopolným postavením na trhu a tak hlasy ktoré hovoria krádeží storočia naberajú na význame.

Po rokoch bačovania Vladimíra Mečiara nastúpila v roku 1998 vláda Mikuláša Dzurindu.
Prvým krokom vlády bolo zhodnotenie stavu krajiny v oblasti ekonomiky. Čierna kniha mečiarizmu. Bolo z toho veľa kriku,vyhrážania,...a nič. Veď vrana vrane oko nevykole. Jedna vec je však zarážajúca. Za celú dobu od roku 1989 nebol odsúdený ani jeden politik alebo stranícky nominant. Napriek do neba volajúcim nehoráznostiam a podvodom. Z cudzieho – rozumej štátneho -vraj krv netečie. Ale mohlo by to byť inak, ak by sme mali my občania k dispozícii nástroj priamej demokracie, ktorý by nám umožnil prijať jednoduché a rázne zákony. Veď si len predstavte ako by sa asi správali politici, keby nad nimi visel damoklov meč odvolania v referende a prijatia zákona ktorý by zaviedol trestnú zodpovednosť napríklad za nezverejnenie zmluvy o emisiach - päť rokov nepodmienečne. Všetci by rýchlo zabudli na ich oblúbené heslo: Zarábaj peniaze ako len môžeš! Dokonca aj čestne, ak niet iného východiska. Dôležité je, aby to malo „pozadie pre politickú stranu“.

Ale poďme ďalej.

Banky sa privatizovali aj preto, lebo postupne strácali podiel na trhu a súkromné banky ich vytláčali z trhu. Ich potenciálna predajná hodnota klesala a hrozilo, že sa zníži potenciálny výnos z privatizácie.

Z bánk sa do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná previedli zlé, teda nesplácané úvery. Banky namiesto nich dostali štátne dlhopisy, čo sú vlastne peniaze vo forme veľmi kvalitných cenných papierov. Celkové náklady na reštrukturalizáciu vrátane rekapitalizácie dosiahli 123,9 miliardy!!!.

Privatizácia SPP.
Súčasný premiér Robert Fico už v tom čase predaj podielu v SPP kritizoval. Podobný postoj mala aj jedna z vládnucich strán - SDĽ. Výhrady SDĽ sa týkali najmä navrhovanej ceny, podľa jej šéfa Pavla Koncoša, by nemala byť nižšia ako 180 miliárd za 49 % akcií a nie reálnych 130 miliárd.

Dzurindova vláda potrebovala predať Slovenské elektrárne, aby mala peniaze na dôchodkovú reformu. Po jej spustení bolo v Sociálnej poisťovni menej peňazí, lebo časť z jej príjmov od občanov smerovala do dôchodkových fondov. Pripomeňme, že podmienky spravovania budúcich dôchodkov boli nastavené velmi nevýhodne pre občanov. Súčasná vláda tento budúci podvod skorigovala viacerými opatreniami a vyslúžila si za to kritiku médií, ktoré dobre zarobili na inzercii od DSS.

Fico vraj vzal ľuďom príležitosť zarobiť na výnosoch z akcií.To tvrdia média a DSS –ky. Všetky predali akcie preto, lebo by v prípade straty hodnoty museli sporiteľom doplatiť zo svojho. A to už odborníkom z DSS a ich prisluhovačom v mainstreame nevonia. Treba povedať nahlas, že “v tomto prípade premier presadil len to,čo káže zdravý rozum“.

Dodajme, že ešte k týmto strateným miliardám treba prirátať desiatky miliárd ktoré náš štát vedie v súdnych sporoch.

Pri sledovaní všetkých tých zlodejín od Nafty Gbely až po súčasnú v Lesoch SR, treba povedať, že konšpiračné reči o okrádaní sveta židmi na Slovensku nemajú platnosť. Nás spoľahlivo okradnú naši vlastní! Áno, na Slovensku je to tak! Väčšina si na to zvykla a len sporadicky si zanadávame: „Či modrý, alebo červený - je to všetko jedna skorumpovaná čvarga, ktorá sa nevie dožrať z koryta, ku ktorému sa dostane - je tu jediný rozdiel, zatiaľ čo tí, ktorí sa oháňajú národom a Slovenskom, kradnú hlúpo ako primitívne straky, svetoobčania kradnú takticky, prefíkane a majú na svojej strane média. Jedni aj druhí to zastierajú ideológiou, či už národnou, alebo proeurópskou.

Pýtame sa :“ Je u nás politik, ktorý služi verejnosti, krajine a ľuďom a nie len a len svojmu vrecku ?“

Barack Obama vraj chce prosperujúce Rusko ... Väčšinu rusov to pobavilo. Veď mnohí z nich už vedia čo to o amerických občanoch, ktorí pomohli financovať revolúciu v 1917 –om roku. Pravdepodobne vedia aj to, že amerika nepotrebuje rusov, ale len a len ich prírodné zdroje. O tie ide až v prvom rade! Na perách úsmev a v rukách jed.
Veľmi dobre si rozumel s Medvedevom. Putina pred návštevou označil ako človeka, ktorý stojí jednou nohou v minulosti. A to poznačilo negatívne rokovanie Obamu s Putinom.

Putin však velmi dobre vie kto vládne v Amerike a že Obama to nie je. Skúste hádať koho označí história ako užitočného idiota slúžiaceho záujmom ľudí v pozadí?

Prezidentova kancelária: O ľudských právach v Číne sme nehovorili, lebo to je prázdne gesto. Tak odpovedali na mnohé otázky od novinárov a opozičných aktivistov. Nikto z týchto novinárov ani aktivistov však nepripomenul Bushovi v Bratislave, alebo Obamovi v Prahe, státisíce mŕtvych, to obrovské utrpenie, ktoré táto krajina šíri v Afganistane, Iraku a najnovšie aj v Pakistane. Odvaha našich novinárov a aktivistov končí pri topánkach amerického prezidenta.

Novinári sa predbiehajú v informovaní o osude mjanmarskej Su tij a jej domáceho väzenia. Paradoxne média cudne mlčia, prípadne len skonštatujú, že letectvo NATO zaútočilo na pozície Talibanu v údolí „Svát v Pakistane“ a zabilo desiatky civilistov,žien a detí! Aká to neúcta k životu a čudný dvojitý meter. Rozumiete tomu?

zdroj: http://www.tvina.sk/
12.7.2009