Disent v Obamových časoch

Cindy Sheehanová

Nedávno uskutočnil Federálny úrad pre vyšetrovanie (Federal Bureau of Investigations - FBI) tu v USA razie v domoch minimálne ôsmych aktivistov proti vojne a za sociálnu spravodlivosť. Sama zhodou okolností patrím k prominentným protivojnovým aktivistkám a vtipkovala som, ako sa ma „zľahka dotklo”, že u mňa razia neprebehla a že by som sa asi mala snažiť viac. Napriek týmto udalostiam sa musíme snažiť byť optimistickí práve v čase sinejúceho policajného štátu a upadajúcich občianskych slobôd. Aj keď v skutočnosti nie je zábavné zistiť, že aktivisti môžu čeliť vážnym hrozbám vyplývajúcim z týchto razií.

Sama som v menšej miere takéto obťažovanie zažila a viem, že brániť sa voči policajnému štátu, ktorý má neohraničené zdroje, čas a krutosť, môže byť celkom nákladné, že požiera čas a otravuje. Na úrade, ktorý sám seba zredukoval na bezohľadne krutého výpalníka neofašistického policajného štátu, nie je nič ušľachtilé. A je jedno, koľko krát sa FBI romantizuje vo filmoch, televízii a knihách.

Príklad: Skoro ráno 24. septembra boli v dome Micka Kellyho v Minneapolise vyvalené dvere a roztrieštené po celej miestnosti, pretože jeho partnerka odvážne požadovala od FBI povolenie cez priezor vo dverách. Jessica Sundinová schádzala po schodoch vo vlastnom dome a našla sedem agentov, ako prehľadávajú dom, zatiaľ čo jej partner a deti sa v šoku prizerali.

Tieto razie majú pre disent v USA desivé následky. V prvom rade sú títo severoamerickí občania dlhodobými a oddanými protivojnovými aktivistami, ktorí organizovali mierovú manifestáciu násilne potlačenú políciou USA počas národného konventu republikánov v roku 2008 v Minneapolise – St. Paul. A keďže aktivisti v Minneapolise sú poctiví, už ohlásili, že podniknú to isté, ak tu demokrati uskutočnia zhromaždenie v roku 2012.

Všimla som si, že jednou vecou je byť antibushovský, no byť proti vojne v Obamových časoch je niečo, čo mnoho ľudí nedokáže tolerovať. Zaujímavé je, že podľa všetkého o raziách vedeli len ľudia, ktorí už vtedy boli členmi hnutia. Tento nedávny zločin nevyvolal žiadne veľké pobúrenie ani v takzvanom hnutí a už vôbec nie v korporátnych médiách.

Predpokladám, že ak by bol George Bush stále prezidentom, alebo ak by sa to prihodilo za vlády McCaina a Palinovej, v uliciach by už boli desiatky tisíc ľudí a protestovali by. To je jeden z dôvodov, prečo je eskalácia útlaku v policajnom štáte omnoho nebezpečnejšia za vlády Obamu. Doteraz má plnú dôveru práve od tých ľudí, ktorí by mali neohrozene protestovať proti takýmto praktikám.

Keďže razie sa v podstate uskutočnili u neznámych a „neospevovaných” aktívnych pracovníkov hnutia, ktoré koordinujú, som presvedčená, že prepady domov skoro ráno mali za cieľ zastrašiť a vydesiť tých z nás, ktorí stále ešte vykonávajú svoju prácu. Obamov režim by nás najradšej umlčal, alebo zatlačil do podzemia. Len sa pozrite, ako demokrati démonizujú aktivistov, ktorí sa snažia poukázať na neprijateľnú skutočnosť, že krajina pod vládou demokratov veľmi podobnou tyranii, smeruje stále viac k ekonomickému kolapsu, environmentálnemu rozkladu a neustálej vojne pre enormné zisky.

Barack a Joe, commandantes tohto policajného štátu, tvrdia, že tí, ktorí majú odvahu kritizovať, „zaspali” a potrebujú len „priviesť k veselším myšlienkam”. Hovorca Bieleho domu Robert Gibbs, nedávno prehlásil, že my „profesionálni ľavičiari” potrebujeme „otestovať na drogy”, či nie sme závislí od drogy vlastnej režimu: „hopiu” Obamovej propagandy (narážka na Obamovu predvolebnú kampaň, kde sa prezentoval ako nádej – anglicky, hope a na Marxovo prirovnanie náboženstva k ópiu pre ľudstvo – pozn. prekl.). Napriek tomu, že niektorí z tých, ktorí boli pribití na kríž národnej bezpečnosti, praktikujú aktivizmus naprieč Južnou Amerikou sa zdá, že väčšina aktivít je protivojnová a propalestínska. Ale podporovať Arabov alebo moslimov, nezáleží na tom, či sú neškodní alebo statoční, je v Amerike po 11. septembri veľmi nebezpečnou aktivitou.

V prípade Wilner proti Národnej bezpečnostnej agentúre (Wilner v. National Security Agency) Najvyšší súd práve rozhodol, že agentúra nemusí odtajovať vlastné postupy, aj keď špehovala a neoprávnene odpočúvala obhajcov zastupujúcich mimozákonne uväznených trestancov v Guantanamo Bay na Kube. Získavanie povolení od prípadu k prípadu a výsady vo vzťahu obhajca – klient boli dôležitými princípmi justičného systému USA, ale práve neofašistický Najvyšší súd tieto práva podkopáva. Hovorí dokonca o sudcoch „aktivistoch”!

Nielenže sa aktivisti stali v USA terčom, ale Obama zlovestne sám seba deklaroval za sudcu, porotu i vykonávateľa pre každého, koho považuje za „hrozbu” národnej bezpečnosti. Toto sú akcie tyrana a objavujú sa aj iné útoky proti našim právam a proti vláde zákona od osoby, ktorá sľubovala „úplnú transparentnosť” svojej administratívy.

Poučili sme sa na prvej obeti Obamovho programu popráv Anwarovi Al-Awlakim, moslimovi narodenom v USA, ktorý je momentálne v Jemene. Bez preukázania dôkazov Al-Awlakiho takzvaného trestného činu hodného popravy a bez procesu na súde, poslal Obama na Awlakiho vražedné komando. Je niekto, kto číta tieto riadky a neverí, alebo sa neobáva, že tento program by sa mohol čoskoro premeniť na zrýchlené popravy v rámci hraníc USA?

Otec Al-Awlakiho dal podnet na Federálny súd, aby zastavil popravu jeho syna predtým, než sa mu dostane ústavné právo na súdny proces, ale Obamovo ministerstvo spravodlivosti odmietlo spolupracovať tvrdiac, že ak by tak spravilo, „podkopalo” by tým legendárnu, zneužívanú a efemérnu „národnú bezpečnosť“.

Keď sa Obama správa ako Bush na steroidoch, jednoznačne predvádza, prečo našu krajinu tak veľmi nenávidia. Ľudia v iných krajinách nie sú takmer slepí ako Severoameričania. Vedia, že aj keď Obama prišiel do Káhiry tliachať o budovaní porozumenia medzi USA a moslimským svetom, činy sú hlasnejšie než slová a z Obamovej vlády kvapká krv a bolesť.

Zaiste, potláčanie disentu v USA, aj keď je škandalózne a neospravedlniteľné, ešte nedosiahlo úroveň McCarthyho honu na čarodejnice v päťdesiatych rokoch. Lenže o čo dlhšie zostaneme my Severoameričania ticho tvárou v tvár týmto nespravodlivostiam, o to viac budú pokračovať a stupňovať sa.

Dajte zaznieť svojmu hlasu!

Cindy Sheehanová je matkou vojaka zabitého v Iraku 4. apríla 2004. Odvtedy je neúnavnou aktivistkou za mier a ľudské práva. Publikovala niekoľko kníh a uvádza vlastnú reláciu na internetovom rádiu : Cindy Sheehan’s Soapbox. V minulosti bola nominovaná na Nobelovu cenu mieru.

Preložil Peter Nedoroščík

Zdroj https://utopia.sk/