co je PR?

velmi zajímavé informace
What is PR???
PR agentúry: Hra so slovíčkami, ktorá mení pravdu.
Expert Michael Haller odhaduje, že napríklad v Nemecku proti 30-tisícom politických a ekonomických novinárov stojí 15– až 18-tisíc ľudí z oblasti PR.
V USA sa už tento pomer obrátil v prospech PR brandže. Edelman je presvedčený, že v nasledujúcich rokoch sa public relations môže stať „poprednou komunikačnou disciplínou“, ktorá prekoná aj reklamu. Jednoduché reklamné slogany sa totiž opotrebujú oveľa rýchlejšie než strategické machinácie profíkov z PR.
Tí dokážu do médií prepašovať príbehy, zinscenovať udalosti, umiestniť rozhovory, vyrábať pozitívne správy. „To reklama nedokáže,“ hovorí Edelman.
Public relations je rastúci miliardový biznis, ktorý predovšetkým manipuluje s naším vnímaním sveta. Najlepší profesionáli tejto brandže dokonca pomáhajú inscenovať vojny.

Hra so slovíčkami
Ľudia z PR sú vždy aj prekladatelia, ktorí sa snažia získať moc nad významom slov, ohýbať ich a vytvárať želané asociácie.
Z prepustených sa tak stávajú uvoľnení, z príplatku vlastná zodpovednosť, z ľudí ľudský kapitál.
A z anonymných koncernov sú zrazu cítiace bytosti. Tie najcitlivejšie už päť rokov dostávajú modrú pečať ekológie a sociálneho cítenia OSN – Global Compact.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan navrhol túto dohodu v roku 1999. Keďže porušovanie princípov sa nezisťuje, kritici tento projekt označili za modré pranie päťdesiatich veľkých kalibrov, ktorí sú členmi. Medzi nimi je aj nemecký farmaceutický gigant Bayer. A hoci je Bayer členom dohody, v roku 2003 sa mu vyčítala práca detí u indických dodávateľov a musel zaplatiť odškodné obetiam otravy v juhoafrickej dcérskej firme, ktorá zamorila spodnú vodu.

Vojna ako z hollywoodskeho filmu Vrtieť psom.
PR profesionáli inscenujú aj vojny. Už zďaleka to nie je len fantázia hollywoodskeho filmu Vrtieť psom s Dustinom Hoffmanom v úlohe starnúceho režiséra, ktorý zinscenuje údajnú vojnu niekde vo východnej Európe, aby odvrátil pozornosť od sexuálneho škandálu amerického prezidenta. Ako píše Spiegel Online, je takmer isté, že aj v súčasnom konflikte na Blízkom východe pracujú ľudia z PR na oboch frontoch. No verejnosť sa to pravdepodobne nedozvie, alebo až po rokoch, ako to bolo v prípade prvej vojny v Perzskom zálive. Keď americké tanky 27. februára 1991 vyrazili proti hlavnému mestu Kuvajtu, stovky Kuvajťanov im mávali v ústrety americkými a niektorí dokonca britskými vlajočkami a oslavovali ich ako osloboditeľov. Aspoň tak mali tieto obrázky pôsobiť.
„Napadlo vám niekedy, ako mohli byť ľudia z Kuvajtu po siedmich dlhých a bolestivých mesiacoch, keď boli doslova rukojemníkmi, schopní dostať sa k americkým vlajkám?“ John Rendon po vojne položil túto otázku v príhovore pred Radou národnej bezpečnosti.
A hneď si aj odpovedal: „Nuž, odpoveď poznáte. Bola to časť mojej práce.“ Rendon je šéfom washingtonskej PR agentúry Rendon Group, ktorej úlohou mobilizovať médiá.
Z dokumentov Pentagónu vyplýva, že Rendon v rokoch 2000 až 2004 uzatvoril 35 zmlúv s ministerstvom obrany minimálne za 50 miliónov dolárov.

Edward L. Bernays: Otec public relations
Cieľom skupiny EuropaBio, zloženej z chemických a farmaceutických firiem, nie sú biologické produkty, ako by mohol naznačovať jej názov. Chce pomôcť génovým technológiám preraziť v Európe. Sľuby vyriešenia problému hladu a obrovských pracovných príležitostí majú zmeniť skepsu Európanov na nadšenie.
Združenia typu EuropaBio sa zvyknú označovať za „frontové skupiny“ a zväčša ich riadia PR agentúry. Ich úlohou je umlčať kritikov a ovplyvňovať politikov.
Len v USA funguje 160 takýchto organizácií a EuropaBio nasadil do bojového postavenia Burson-Marsteller.
Táto PR spoločnosť pomohla napríklad ropnému koncernu Exxon po ekologickej katastrofe, ktorú v roku 1989 spôsobila havária tankeru Exxon Valdez.
Koncom 70. rokov agentúra pracovala pre argentínsku juntu a počas studenej vojny zlepšovala imidž rumunského diktátora Nicolaea Ceausesca.
Takéto frontové skupiny patria k najstarším metódam PR a za ich otca sa považuje Edward L. Bernays (1891 – 1995), synovec Sigmunda Freuda.
Ten sa zvyčajne nezameriaval na konkrétny produkt, ale na zmenu správania sa publika.
Jeho základné pravidlo znelo: Keď poznáme psychiku rozhodujúcej skupiny v populácii, je možné masu kontrolovať a riadiť bez toho, aby si to uvedomila.
Podľa Spiegel Online mal Bernays v dome mnoho spomienkových obrázkov, na ktorých bol s Winstonom Churchillom, Henrym Fordom alebo na mierovej konferencii vo Versailles v roku 1919. „Goebbels mal všetky moje knihy vo svojej knižnici,“ tvrdil Bernays, ktorý bol Žid.

zdroj: komentář k článku na czechfp.cz. Originál článek je zde
http://fade.bloguje.cz/775016-co-je-pr.php